nemozem pisat vo vseobecnosti, lebo mam skusenost len s jednou "hendikepkou ", ktora si vlastne svoje postihnutie vobec neuvedomuje. Zuzi je macacia pubertacka, ktora jedno ocko nema a druhe je tiez poskodene,vidi len minimalne. Co jej bolo na jednej strane odobrate, na druhej bolo pridane . Vsetko sa naucila od mojich dvoch macakov, nerobi jej nic problem.....a tolko lasky kolko vie dat.....tu som si neni ista ci je na mna taka naviazana kvoli svojmu hendikepu " ( velmi reaguje na svoje meno ), alebo by bola aj uplne zdrava taka mojkacka a pritulnacka. Je zdravo drava, vsetko co chce aj dosiahne, neboji sa a spacifikovala hravo aj nasho pana kocura, ktory ma nadovsetko rad svoj klud.
O Zuzke by sa dal aj roman napisat, ale to nie je teraz cielom. Naozaj sa takychto maciciek netreba bat, kto nema predsudky a nehlada dokonalost, najde si urcite vdacneho partaka.
Budem rada ak zareaguju aj ini majitelia slepych , trojnohych ci inych znevyhodnenych maciciek a potvrdia moje slova.
TAKZE NEMUSITE SA BAT ,
Odpovede | Pridal |
---|
uplny suhlas  | 30.01.16 22:37 nada |
Musim uplne suhlasit 18.4.2010 som bola ako dobrovolnik na jednej umiestnovacej vystave v Prahe... Jeden z utulkov tam mal kocurika, ktory vyzeral ako 6-7mesacne maciatko, ale ma pritom 4roky. Pochadzal z mnoziarne kde bol aj s ostatnymi odobrany policiou. Dostal sa do utulku, tam sa zistilo, ze ma vazne problemy s travenim... potrava nim prechdzala a mal nekoordinovane vylucovanie stolice. Dejvik ten den nenasiel domov... ostal v malom domacom depozite u Magdy. Mne sa ale svojim spravanim na vystave zapisal do srdca... cely den sa kumne tulkam, sedel mi na ramene... Nedalo mi to a tak som jeho "tetu" kontaktovala. Aka bola moja radost ked som zistila, ze depozitum sa nachadza dve ulice od nasho prechodneho bydliska :-D Dohodla som si navstevu a nakoniec i ked som si ho nemohla vziat domov lebo jeho problem s vylucovanim sa zhorsil a nakoniec sa rozhodli, ze uz ho nebudu umiestnovat, ale nechaju ho dozit v laskyplnom depozite s macacimi kamaratni a laskavou tetou Magdou, ktora pri rekonstrukcii nechala upravit byt tak, aby mohol mat volny pohyb po celom byte...takze ziadne koberce ale lahko udrziavatelne a umyvatelne plochy A tak zacal moj novy ritual.. z prace najprv k Magde za Dejvickom, ucesat ho, pomazlit... co natom, ze skoro vzdy bolo treba po navsteve vyprat nohavice Tolko lasky co dokazal dat, ako nam vedel nadavat ked mu bolo treba davat lieky. Mam ho pred ocami ako si vzdy uchmatol ten najvacsi kuraci krcik, alebo stejk :-D Daroval mi krasne 3 roky 7 mesiacov a 17dni.... Opustil nas nahle a necakane 17.12.2013.... Magda ma volala a tak som s nimi bola na veterine v jeho poslednych chvilach... Bol hedikepovany, ale nezabudnutelny kocurik...
Myslim, ze prave pre svoj hendikep daval nam co sme sa o neho starali 100 nasobok lasky, vrnenia, tulkania...
Pred rokom sa k nej dostala do depozitu dalsia hendikepovana macicka... Jenny vratila sa k nej z umiestnenia, slecna kt. si ju vzala nejak prestala zvladat "ze nie je normalna macicka" Jenny bola na svoj vek 1rok zakrslejsia, dlhosrsta murovata macicka, ktora bud ako maciatko prekonala nejaku infekciu alebo ju nejaky dobrak nakopol to uz na veterine ked sa dostala do utulku nevedeli zistit. Jenny mala slabe zadne nozicky a zadocek je pri chodi "plaval" a pokial bola na zbytkoch zo stolu, tak mala crevne potiaze. U Magdy sa Jenny zabyvala a snazila sa skamosit z domacou micuskou Matynkou ako aj ostatnymi adeptami na umiestnenie... Kedze som bola jedna z mala komu sa nechala cestat chodila som opat k Magde skoro kazdy den a postupne som pozorovala Jenny pokroky... Kolektiv zdravych maciciek jej velmi prospieval najprv nedokazala kvoli slabym nozickam ani vyskocit na gauc... ta radost ked sa jej to prvykrat podarilo :-D a co este ked sa jej podarilo vyskriabat do vysokej postele!!!! Ostatne macacie obyvatelstvo bolo z toho sice uplne paf, ale Jenny sa tak uplne zaradila medzi nich. Bravali sme ju na vystavy... skor ako maskota utulku, vsetci ju obdivovali a na jesen minuleho roku ked bola v Prahe vystava MISS Kocka 2015 sme ju prihlasili. Velmi nas preto zaskocilo, ze sa tam nasla vazna zaujemkyna, ktora sa rozhodla si ju este v ten samy den odniest domov... Jenny nasla milujuci domov. Ma doma partaka turecku Van kocurika Eliana, ktory ma tiez handikep... trpi silnou potravinovou alergiou. Ma 11rocnu panicku s mamkou ktore nas pravidelne informuju ako sa im dari...
I hendikepovane macicky su stastim a mozno oproti tym zdravim davaju svoju naklonnost k vam mnohonasobne viac :-D | 03.02.16 14:28 trish |
Veru, aj hendikepky si zasluzia kopec lasky, a este viac!  | 03.02.16 17:44 nada |
trish, perfektne sa citaju vase riadky. naozaj to pochopi len ten, kto mal tu cest travit cas s " hendikepkou "- skoda, ze sa sem nedaju dat fotecky. mna nasa depozitacka zuzi tak chytila za srdce, ze pisem o nej pribeh :D
andrea | 03.02.16 19:23 andrea |
Odpovede môžu pridať iba prihlásení používatelia.