Rendyho pozdrav z domova alebo obavy mačkomila

 

 "Od začiatku ako sme sa nasťahovali s partnerom do vlastného bytu, ja som  veľmi túžila po domácom maznáčikovi, ale keďže mačku som mala naposledy ešte ako dieťa na dvore rodinného domu, bola moja obava zo zvieraťa v byte rovnako veľká, ako túžba po ňom. 

Nevedela som si predstaviť, ako si na seba zvykneme, čo, ak si nesadneme, čo ak nieco zničí, čo keď nebude môcť byť cez deň doma samé.

 

Dozvedela som sa o tzv. "dočaskách", čo mi prišla ako skvelá príležitosť vyskúšať si život s mačkou v byte. A síce som sa bála, že možno žiadnu mačičku nedostaneme, rozhodla som sa do toho íst s tým, že nesmiem tajiť to, že je to vlastne na skúšku, aby sme to neuponáhľali s adopciou.

 

Takto sme dostali do dočasky nášho ryšavca Rendyho, krásneho, no zo začiatku opatrného kocúrika. Prvý deň zaliezol za kúpelňové dvere, kde sa triasol od strachu a nového prostredia. Pomaly si na nás zvykal, ale keď bol sám, stále sa niekam ukryl a my sme ho museli zakaždým lákať von z úkrytu.

Až nakoniec jedno ráno, keď sme vyšli zo spálne, Rendy už sedel trpezlivo pred dverami a čakal na pomaznanie sa. Odvtedy sa už aktívne zapája do diania v byte. 

Radostne nám beží naproti, keď jeden z nás príde domov, spokojne si pradie, keď s nami leží na gauči, pozoruje cez okno život v meste a keď príde "jeho hodinka" behá za loptičkou po celom byte a naháňa si vlastný chvost.

Je to proste naše zlatíčko a už si nevieme predstaviť, že by sme sa ho mali vzdať. A tak sa z dočasky stal nový domov, Rendyho nový domov.

 

S pozdravom

Niky, Duri a Rendy "