Mikuláš prešiel dlhú cestu...
Začiatkom decembra sa k nám dostala informácia o pouličnom kocúrikovi z Trenčína, ktorý bol na tom čím ďalej tým horšie: https://www.mackysos.sk/d/11577
Mačkárky ho dochytili, dohodli sme hospitalizáciu na klinike Zverland v Piešťanoch kde dostal všetku liečbu ktorá bola možná, laboratórne výsledky testov FIV a FeLV boli našťastie negatívne, čiže dobré.
Kocúrik sa žiaľ počas liečby prejavoval veľmi placho, nekontaktne, problémom začalo byť podávanie liekov... Dostali sme sa do bodu že mal opustiť kliniku a vedeli sme že potrebuje pokojné láskyplné miesto kde naňho budú mať dostatok času i trpezlivosti. Nemohol ísť do preplneného depozitu a vzhľadom na povahu ktorá sa zatiaľ ukazovala, zvažovalo sa aj vypustenie do pôvodnej lokality, na to však ešte nebol ani v dobrom zdravotnom stave.
Mikuláš mal veeeľké šťastie – dočasku mu ponúkol Andrej s priateľkou z Bratislavy. Nič lepšie sa mu nemohlo stať 
Mikuláš dostal od svojich opatrovateľov veľa času, trpezlivosti, lásky, pocit bezpečia... Kocúrik sa zmenil na nepoznanie a isto má na tom veľkú zásluhu aj ten pocit domova ktorý u Andreja získal. Skrásnel a sprítulnel, ale čítajte už čo o ňom hovorí Andrej. Ďakujem za Mikuláša, Naďa
„Pred Vianocami som reagoval na výzvu o urgentnú dočasku pre kocúrika, ktorý sa potrebuje po kastrácii doliečiť. Vianoce pred dverami, vonku teploty aj pod nulou, povedal som, že na krátky čas to skúsim. Kocúrika od Nadi z OZ MačkySOS mi po dohode previezla Kristína. Stav kocúrika si vyžadoval naozaj kľud, čas a starostlivosť na doliečenie. Kocúrikovi počas celého doliečovania pomáhala pani doktorka z RutyVet, ktorej ďakujem za ochotu, že som mohol prísť aj mimo ordinačné hodiny a dala nám aj cenné rady.
Kocúrik Mikuláš dostal druhé meno Félix, čo znamená šťastný. Mojím cieľom bolo poskytnúť kocúrikovi čas na doliečenie a socializovať ho. Čo najviac a najlepšie, aby bol pripravený po dočaske na adopciu.
Skúsenosť so starostlivosťou o mačky som už mal, ale starať o dospelého asi 3-ročného kocúrika, ktorý zrejme celý život prežil na ulici, kde sa naučil ostražitosti, bolo náročné. Počas prvých dní sme mu urobili priestor pod posteľou, kde mal deku a kde spal. Na jednej strane misky s vodou a jedlom a na druhej strane krytý záchod. Kocúrik bol veľmi plachý a celý čas trávil pod posteľou, kde sa cítil v bezpečí. V noci som počúval či sa chodí napiť. Keď bolo ticho išiel sa aj najesť granúl a na WC.
Vianoce aj Nový rok prešli veľmi rýchlo, problémom bolo dostať kocúrika do prenosky pre potrebné návštevy veteriny. Kocúrik syčal, ale nehrýzol, utekal do rohov a skrýval sa. Postupne prešiel opätovným odčervovaním, bolo potrebné mu vytrhnúť pár zubov, lebo chrup mal vo veľmi zlom stave. Neskôr sa asi z dôvodu nedostatočnej imunity prejavili ešte aj kožné problémy. To všetko je už minulosťou J
Mám dobrú prácu, ktorá mi umožňuje pracovať viac dní v týždni z domu a tak som sa mohol kocúrikovi viac venovať. Mikuláš/Félix si zvykol, že keď pracujem, púšťam relaxačnú hudbu z youtube. Ráno aj večer dostane mokrú stravu, má stále k dispozícii čerstvú vodu a misku s granulami. Dával som mu čas, aby si sám zvykol a cítil sa bezpečne pred ďalšími krokmi. Postupne si zvykol vyjsť spod postele, keď som mu čistil peliešok a skočiť si do vedľajšieho pelieška pri posteli. Ten čas som potom využíval na postupné zbližovanie. Zámerne som si obtieral prsty po krajoch v miske s mokrou stravou, aby mu moje ruky dobre voňali... Ešte stále syčal, ale už to bolo len tak na začiatku komunikácie, potom sa schúlil do klbka a čakal. Postupne som približoval ruku, dal mu ju ovoňať a prvý krát pohladkal. Každý deň sme mali taký spoločný rituál, vždy o trochu viac a dlhšie. Po čase si na hladkanie zvykol a vyšiel vždy spod postele, keď som si sadol ku kraju postele. Začal vyhľadávať moje ruky a hladkanie. Potom mi prvý raz skočil na posteľ. Dostal svoju deku a miesto, kde rád pri mne leží. Prvý krát sme skúšali nosenie na rukách. Félix mi začal pravidelne ráno aj večer mňaukaním dávať najavo radosť pri kŕmení.
Keď sa prvý krát začal bradou obtierať o moju tvár, priasť a labkami mi líca trieť, vedel som, že sa medzi nami vytvorilo silné puto. V jeho očiach som čítal, že chce so mnou ostať, a to isté chcem aj ja. Ťažko by znášal ďalšiu zmenu. Má veľmi dobrú povahu, už sme mohli wc premiestniť a robí pravidelnú kontrolu teritória mimo izby. Okrem hladkania a túlenia, už máme aj spoločné hry a hračky na lovenie. Ešte máme síce cestu pred sebou, ale viem, že Félix je už členom našej svorky a tá kráča po ceste spolu.
Andrej“
22.04.2019
