Marla alias Čiča
Čiča alias Marla
Ešte koncom roka nám prišiel pozdrav z nového domova mačičky menom Čiča, zverejňujeme až teraz kvôi novej webstránke, takže malá Čiča je už teraz veľká.
"Celý náš spoločný príbeh sa začal, keď sme si na stránke OZ MačkySOS vyhliadli drobú čiernu Čiču, ktorá mala ťažký štart do života .Hadali sme sebe i nášmu kocúrikovi kamošku.
Jednu usmoklenú sobotu k nám náš čierny pokladík pricestoval. Z prepravky na mňa pozeral len veľký, žltý, vyplašený pár očí zasadených v malej hlavičke na ešte menšom telíčku.
Ešte pred príchodom sme sa doma rozhodli, že mačiatko premenujeme z Čiči na Marlu ( a v momente ako som ju prvý krát zbadala som vedela, že sme meno vybrali správne). Takže naša nová Marla strávila prvé dva dni v novom domove, zalezená buď v skrini alebo za gaučom. Bála sa všetkého- mňa, priateľa, vlastného tieňa ale zo všetkého najviac nášho 6kg ryšavého kocúra Maxa. Maxik bol tiež nešťastný, lebo si to nové čudo nemohol z blízka prezrieť a očuchať a on sa tak veľmi chcel skamarátiť a hrať.
Po dlhom prehováraní som Marlu za gaučom doslova odchytila a natlačili sme do nej striekačku mačacieho mlieka a vody. V tých prvých dňoch som ako taký detektív len chodila po byte a hľadala to malé čierne klbko a Maxo mi bol stále v pätách. Dôsledne sme dodržiavali pokyny p. Nadi, ktorej patrí moje obrovská vďaka, pretože je to skvelá žena s veľkým srdcom a ešte väčšou dávkou trpezlivosti - keďže som jej jeden deň nadšená volala ako sa všetko dobré vyvíja a na druhý deň bol môj telefonát plný depresie, že ma Marla nemá rada a Maxo je odutý
Ako tak dni plynuli naše dve zvieratká začali chápať, že toto nie je dočasná situácia a, že sa s tým musia vyrovnať. Maxo protestoval ako vedel - hladovka, odutie, flegmatizmus, roztrhané papuče a nakoniec zmierenie. Marla sa naopak stále viac rozkukovala a stále viac osmeľovala.
Dnes môžem povedať, že je mier. Sú to už partáci - hrajú a naháňajú sa spolu, vyžierajú si navzájom misky , spia na jednej posteli (samozrejme tej našej a najlepšie je keď sme v nej aj my), podelili si aj ostatné pelechy v byte a spoločne už aj absolvovali cestu na Liptov a naspäť, kedy ich mačacie dialógy nemali konca.
Najkrajší moment pre mňa asi bol, keď sa Marla vrátila zo sterilizácie, oblbnutá liekmi a celá ubolená. Maxo sa o ňu veľmi pekne staral, oblizoval ju medzi uškami, spal pri jej pelechu, keď sa išla napiť išiel vedľa nej až k miske. Takže dá sa povedať, že sú ako veľký brat a malá sestra. Veľký brat bol dlho zvyknutý, že je sám ale svoju malú sestru má rád a už by bez nej nemohol byť (keď bola po sterilizácii cez deň na klinike tak ju hľadá po celom byte a smutne mňaučal) a malé čierne šidielko sa stále snaží svojho veľkého brata dobehnúť a predbehnúť, ukázať mu, že aj ona je už veľká a silná (a pritom je to stále malé mača, ktoré občas zle vypočíta skok a skončí v dreze v špinavom riade ) . Obaja sú to ale rozdielne povahy a svojské osobnosti.
Sú to naše poklady a Marla zo dna na deň rastie ,silnie, je zdravá, krásne zvedavá, hravá, rýchlo sa učí nové veci a má stále hlad (tá by zjedla aj nohu od stola ak by mohla. Je strašné mojkavá ak má svoju chvíľu a vtedy sa váľa ako sud len aby dostala čo najviac pohladenia. Všade musí byť a pri všetkom asistovať, vysávač je najlepší objekt na naháňanie.
Týmto by sme sa chceli poďakovať občianskemu združeniu MačkySOS a hlavne p. Nade za všetku činnosť ktorú vykonávajú pre mačičky aj pre nás mačkomilov (že máme aj takto možnosť pomôcť mickám k lepšiemu životu). Dali nám možnosť pomôcť Marle a my sme tým získali ďalšieho verného spoločníka, ktorý sa nám okamžite uhniezdil v srdci.. Vedela by som o našej veselej domácnosti popísať celé strany ale myslím, že aj takto som povedal to podstatné čo mi ležalo na srdci.
S pozdravom
Veronika, Jonek, Max a Marla
P.S.: Prikladám pár fotiek ale teda kvalita nič moc, keďže odfotiť Marlu je šalamúnske umenie, ktoré sme si ešte asi úplne neosvojili... "
Tu je pôvodný inzerát na Čiču
http://www.mackysos.sk/novinky/cica.nema.este.vlastny.peliesok
Ďakujem Veronike, Jonekovi i Maxovi za krásny domov pre Čiču Naďa.
14.03.2016