Louisovi sa oplatilo čakať alebo Kto čaká, ten sa dočká
Louisovi sa oplatilo čakať
alebo Kto čaká, ten sa dočká
Autor: Alena Benka
Ahojte kamaráti.
Už je to vyše mesiaca odo dňa, kedy ma Naďka doniesla do nového domova. Chcel som Vám napísať skôr, ale keďže môj nový pániček, ktorého volajú Janko, ma nechcel pustiť za počítač, musel som si počkať, kým nebude doma. A tak Vám píšem až teraz. Chcem sa Vám teda pochváliť ako sa tu mám.
Prvý deň, keď ma doniesli na Bratislavské sídlisko, som mal zmiešané pocity. Tu mám ja teraz akože bývať? Tak ďaleko od Naďky a mojich kamarátov z depozitu? A veruže, aj keď som už veľký chlap, prvú noc som preplakal na okne a čakal, že je to len zlý fór, a že si pre mňa Naďka znova príde. Veď v jej depozite som strávil skoro 2 roky.
Z postele ma dôkladne pozoroval Jupík, teraz už môj veľmi dobrý štvornohý kamarát. Dnes sa nad tým len smejem a chcem sa týmto aj ospravedlniť mojej novej paničke Alenke, že sa chúďatko kvôli mne, celú noc nevyspala...
Všetci sa od začiatku snažili, aby som sa tu cítil fajn. Dokonca mi Jupík vždy nechal polovicu svojho papaníčka v miske, hoci nám vždy Alenka nadelila rovnaké porcie. A ostalo mu to dodnes, čomu sa Alenka moc neteší , lebo sa bojí, že Jupík pri mne časom moc schudne. Tak nás musí pri papaní kontrolovať, ale má to ťažké, lebo ja som veru dobrý jedák.
Keď mi asi po troch dňoch Jupík začal olizovať ušká, zistil som, že budeme naozaj veľmi dobrí kamaráti. Dnes sa spolu radi hráme na naháňačku, kde Jupík stále vyhráva, lebo má trošku viac atletickú postavu ako ja. Ale keď sa spolu mastíme, nemá proti mne šancu! Takže je to 1:1.
Keď sú Alenka a Janko v práci, vždy im s Jupíkom prichystáme nejaké prekvapenie. Ak si náhodou nechajú pootvorenú skriňu s oblečením, všetko z nej vyberieme a poriadne sa v tom vyváľame. Ja dávam prednosť čiernym veciam, lebo na nich lepšie vyniknú moje krásne bielo-ryšavé chĺpky. Z Alenky sa tak postupne stáva jedna z nás - pekne chlpatá cica .
V noci zas robíme radosť Jankovi. Vždy okolo tretej - štvrtej ráno Jupíka zobudím a on ma, chudák, v polospánku musí naháňať po byte. Na to sa zobudí Janko, a občas sa k nám dokonca pridá, aj keď pri tom nevyzerá veľmi nadšene. Vždy to nakoniec vzdá, lebo na nás dvoch proste nemá! Hmm, asi to bude tým, že nie je kastrovaný...
Hoci bývame štyria v maličkom byte, nič mi tu nechýba. Na oknách je pletivko, takže sa s Jupíkom spolu radi slníme, pozorujeme vtáčiky a rozprávame sa o tom, ktorý z nich by bol najlepší na večeru. Dokonca nám nedávno Alenka kúpila veľký krytý záchodík, keďže ja som veľký chlap a do toho malého, ktorý mal Jupík, som sa len tak-tak vošiel... Už dokonca nespávam na najvyššej poličke šatníka, ale pekne v posteli s mojou novou rodinkou. Aj keď sa občas dosť na seba tlačíme, nám to nevadí. Lebo ako sa hovorí: "Dobrých mačiek sa všade veľa zmestí".
Som rád, že ma tu majú radi a že som si konečne našiel ten správny domov.
Teraz už, žiaľ, musím končiť. Napísal by som Vám viac, ale za chvíľku sa vráti Janko a ja musím ešte stihnúť vyčistiť klávesnicu od mojich chĺpkov, aby na nič neprišiel. A Jupík je už tiež celý nervózny, asi potrebuje vyčistiť ušká, tak sa idem do toho teda pustiť.
Majte sa teda dobre, prinajmenšom tak, ako sa mám ja. Pa.
Váš štvornohý kamarát Louis
06.06.2011