Imani je už z Viesky

IMANI  JE  UŽ  Z  VIESKY                                                                             Autor: Soňa Sobotová

Ahojte, určite ste o mne už počuli. O jednej mačičke z benzínky pri Trenčíne. Prežila som si tam veľa zlého, aj nôžku mi zlomili. Našťastie ma našla Janka a do depozitu pritúlila Naďa. Tak ma tam dali dokopy a vyliečili zo všetkých nemocí, no nôžku mi už nezachránili.

Zostala som z toho veľmi smutná, myslela som, že tak nemôžem žiť. Mala som tam ale malú kamošku Aďku, ktorá má dnes už tiež svoj nový domov. Až tá ma naučila žiť. Ale vedela som, že u Naďky nemôžem zostať navždy. Snažila sa pre mňa nájsť útulný domov a tak mi našla rodinku v Ladomerskej Vieske, v žltom domčeku.

Aj napriek tomu, že som sa nemusela ničoho báť, lebo v tejto rodine žijú dobrí ľudia so zachránenými zvieratkami, spočiatku som im neverila. Na kamarátov, troch psíkov, som si už zvykla, celkom sa s nimi dá, ale kocúr Miki sa mi vôbec nepáči a občas sa hádame.

Na začiatku som si prisvojila izbičku mladej Soničky, aj do postele som sa jej vtrepala. Odvtedy však som doma už po celom dome. Večer rada pozerám telku s pánom domu. Zbožňujem dobré granulky a keď sa v kuchyni niečo dobré kuchtí z mäska, nikdy na mňa nezabudnú. Najradšej mám, keď všetky zvieratká sú na dvore a vtedy je celý dom len pre mňa. Rada by som aj vykukla von, ale to mám zakázané, lebo sa o mňa všetci boja. Takže najlepšie mi je v spálni na veľkom parapete, odkiaľ všetkých na dvore vidím a je dobre. A keď chcem, moja je aj celá veľká posteľ.

No, kto by bol povedal, že raz v živote mi bude ešte tak dobre. Prajem všetkým cicuškám šťastný život a aby ich tiež mal kto zobrať na kolená a z lásky postískať .

Vaša Imanka

A ešte pár slov vyberáme zo starších mailov domácej panej:

Presne v stredu ráno, keď som otvorila stránku a zazrela som Aďku, tak som sa potešila, že ako už vyrástla a vyzerá šťastná. Aj naša kočka je úžasná, každé ráno sa so mnou v kuchyni maľuje a vie, že keď príde ráno za mnou, vždy niečo dostane. Najnovšie sa zdržiava najradšej v našej spálni, tam jej otvorím celé okno so sieťkou, je tam široký parapet, na ktorý veľmi dlho svieti slniečko, hneď pod oknom má našu veľkú posteľ a raz je na parapete, raz na posteli, a raz chytá na sieťke muchu. No veget nehorázny! Nikdy som sa tak netešila z múch v dome ako teraz, keď ju máme. Samozrejme je tam sieťka, tak môžeme byť spokojní, že je v bezpečí. Včera a predvčerom sme mali doma veľkú brigádu, doviezli nám metrovicu, tak sme mali viac chlapov na dvore... No neviete si predstaviť, ako ich sledovala a ako sa jej všetci prihovárali.

Včera ležkala na sedačke v obývačke a Majko vedľa nej. Po večeroch každý večer sleduje s Majkom telku - MS v hokeji má v malíčku (pazúriku). Hladkal ju a ona úžasne priadla. Tak si myslíme, že jej bolo dobre. Keby si vedela, ako ju ľúbi môj muž a ako jej vie krásne povedať, keď ju stíska a pozerá s ňou telku. Tak sa dá úžasne pomojkať, to náš Miki veľmi nemusí.

No, jednoducho, Imanka je naša a už nás aj ľúbi a my veľmi ľúbime ju.

13.08.2009