Herinka po 4 rokoch

Potešte sa s nami pozdravu od rodiny Marty od Bratislavy:

"Mačičku Heru si k sebe domov vlastne vypýtal náš kocúrik Otík. Po tom čo od nás, žiaľ, odišla jeho mačacia kamarátka, chodil doma ako bez duše a Mayušku stále hľadal...

Začali sme teda pátrať po novej parťáčke. Hľadanie nebolo úplne jednoduché. Okrem kocúrika je totiž s nami aj náš Oskar, temperamentný kríženec weimarského a nemeckého stavača. Po porade s Naďkou z MačkySOS k nám prišla nebojácna a rozkošná, asi päťmesačná trojfarebka Hera.

 Keď po prvý krát videla vtedy asi 2 ročného kocúrika Otíka, nedala mu žiadnu šancu protestovať. Rozbehla sa okamžite k nemu a tlačila do neho hlavičkou. Ten, celý ohromený, sa nezmohol ani na jedno zasyčanie a s výrazom – „tak teda dobre“ – bolo mačacie priateľstvo na svete. Teraz, aj keď si často cez deň robia „svoj program“, večer sa vždy spolu uložia a pred spinkaním pekne navzájom vyumývajú.

So psíkom bolo zoznámenie „dramatickejšie“. Oskar je 45-kilový dobrosrdečný a veselý „slon v porceláne“. Ťarbavo okolo nej poskakoval, snažil sa k nej pričuchnúť a Hera syčala, čo jej sily stačili. No asi po troch dňoch už dokázali okolo seba pokojne prejsť. Oskar si ešte sem-tam vyslúžil poriadne zasyčanie, keď k nej priblížil ňufák, ale časom si ho prestala všímať. Teraz z nich síce nie sú pelieškoví kamaráti, ale keď sa uvidia, vždy sa zvítajú ňufáčikmi (Oskar tento mačací pozdrav bez problémov ovláda). A Oskar si často líha do blízkosti našich mačičiek.   

Približne dva mesiace po príchode Herinky, sa nám narodila dcérka. O 20 mesiacov na to, synček. Deti a zvieratká zvládame bez problémov a sme radi že deti môžeme od mala viesť k láske k iným živým tvorom

Dnes ide Here na piaty rok a našu nie úplne pokojnú domácnosť zvláda s prehľadom. Povahou je to stále hravé slniečko, často vonku poskakuje zo stromu na strom a naháňa listy. No na druhej strane ona si určuje, kedy sa k nej môže priblížiť psík, kedy sa budú túliť s Otíkom, kedy sa nechá vyhladkať deťom, kedy je čas si pospať a ísť na prechádzku. Jednoducho ozajstnou paňou domácnosti je ona.

Naše deti mačky milujú, všetko mačičkové má úspech – od trička až po hrnček. Radi sypú do misiek granule – „akože“ aj naozaj (samozrejme pod dozorom), chodia si posedieť do krabíc, pretože tak chodia micky a vyvaľujú sa na gauči ako Otík a Hera. Našťastie si už nechali vysvetliť, že olizovaním sa umývajú len mačičky  

A na záver - keď sme uvideli rozkošnú trojfarebku, vznešené meno Hera nám k tomu maličkému mačiatku nejako nešlo. Niekto z nás ju nazval Bibinka a to jej aj veru zostalo. Nikto jej už inak ako Bibi alebo Bibuška ani nepovie.   

S pozdravom a prianím veľa lásky aj ostatným mačičkám,

Marta a jej 6 - členná svorka   "

21.02.2016