Naša mačička a naše dieťatko
Naša mačička a naše dieťatko
Autor: Andrea Viskupová
Pred takmer štyrmi rokmi sme začali premýšľať, aké zvieratko by sme si do domácnosti zaobstarali. Napokon sme sa rozhodli pre mačičku. Tak sme našli MačkySOS a adoptovali si našu Moon od pani Naďky. Spokojne sme si všetci traja spokojne nažívali v našej domácnosti niekoľko rokov.
V roku 2010 sme zistili, že budeme mať vytúžené bábätko. Čo sa týka osadenstva našej domácnosti, okrem príchodu nového člena, sa v podstate nič nemenilo. Ani nás nenapadlo uvažovať o tom, že by sme našu Moonku dali preč kvôli bábätku. Niektorí ľudia sa, samozrejme, pýtali kam dáme mačku. Ale kto nás pozná, tak vie, že je právoplatným členom našej domácnosti.
Celé moje tehotenstvo prebiehalo bez akýchkoľvek komplikácií. Mačací záchodík čistil prevažne manžel. Keď som ho čistila ja, tak to bolo plastovou lopatkou, a potom som si, ako zvyčajne, poriadne umyla ruky. Ku koncu tehotenstva som začala mať pocit, že naša cica začína veľmi intenzívne cítiť, že sa v našej domácnosti stane obrovská zmena. Bola utiahnutá a s nikým sa nebavila. Z diaľky iba sledovala, ako prinášame nové veci. Každú novú vec, ktorú sme priniesli, sme jej dali ovoňať a vyskúšať, aby to pre ňu nebol až taký veľký šok.
Po príchode z pôrodnice synčeka akurát ovoňala, keď spal, ale inak nejavila žiadny záujem. Skôr sa ho bála, tak ako každej návštevy, ktorá k nám príde (pravdepodobne ho vnímala ako dočasnú návštevu). Ako klasicky zaliezla do kúpeľne pod vaňu.
Počas niekoľkých dní sa začala osmeľovať a prestala sa konečne schovávať a báť. Zo začiatku sa pri každom nočnom vstávaní na kojenie spod postele rozbehla do kuchyne, lebo si chúďatko myslela, že už dostane svoje granulky, že je čas raňajkovať. Ale aj na toto si po čase zvykla a moje nočné vstávanie teraz ignoruje. Iba niekedy, väčšinou nadránom, sa stáva, že aj počas kojenia si vylezie na našu posteľ, pritíska si tváričku, hlasno pradie a snaží sa ma upozorniť na to, že aj ona by už mala chuť raňajkovať.
V poslednej dobe som si všimla, že sa začína ešte viac osmeľovať a najradšej je v blízkosti malého. Pozoruje ho z výšky, ako si búcha do hrazdičky, alebo si k nemu dokonca ľahne. Častokrát sa stáva, že ho stráži pri spaní pod postieľkou. Všetky tieto veci považujem za obrovský úspech, lebo naša Moonička je veľmi bojazlivá pri druhých ľuďoch a je naviazaná iba na tých svojich. Zrejme už pochopila, že Alexejko je náš, tak ako aj jej najbližší človek. Som presvedčená, že by nášmu synčekovi nijakým spôsobom neublížila. Mačky sú veľmi inteligentné tvory a vycítia, že je to krehké ľudské mláďa. Skôr sa obávam, ako bude Moonička reagovať, keď ju bude chcieť Alexejko naháňať po byte, keď sa naučí chodiť,. Ale to sa uvidí časom…
Určite môžem potvrdiť, že spolužitie mačiek a bábätiek je absolútne v poriadku. Určite nehrozí žiadne nebezpečenstvo tak, ako by sa možno niektorí ľudia neopodstatnene obávali. Naozaj sa niet čoho báť .
20.01.2012
