Jediným fungujúcim a humánnym riešením je kastrácia

Autor: Petra Malárová

Proces domestifikácie psov a mačiek priniesol mnoho zmien. Jednoznačne zmeny priniesol aj do ich rozmnožovania. Zvieratá sa pri párení riadia pudmi, emócie pre ne, na rozdiel od človeka, v tomto smere nezohrávajú žiadnu rolu. Inštinkt vedie zvieratá prostredníctvom chemických procesov k všetkému, čo s rozmnožovaním súvisí, vedie ich k zachovaniu druhu. V prírode, v prostredí neovplyvňovanom významne človekom, je následne udržiavaná medzi druhmi určitá rovnováha. Ale domestifikované psy a mačky už ani zďaleka nepatria do tohto prirodzeného prostredia, tým pádom ani ich pudy (prirodzené spojené s rozmnožovaním nie sú v rovnováhe s prostredím (umelým), v ktorom reálne žijú. Následkom je premnožovanie a všetky problémy, ktoré naň nadväzujú.

O mačkách na uliciach hovoríme ako o divých. V skutočnosti sú to mačky domáce, ktoré žijú mimo prostredie domácnosti. Ktorákoľvek mačka sa môže stať „zdivenou“, ak ju k tomu donútia okolnosti. Pre takéto mačky, resp. všeobecne domestifikované zvieratá, ktoré opäť začali žiť divoko, sa používa výraz ferálne. 

Ak sa vyhodená mačka prispôsobí životu na ulici (nie vždy sa jej to podarí!), začne sa to, čo je nevyhnutné. Mačiatka, mačiatka a zas mačiatka. Za ideálnych podmienok by počet mačiek rástol geometrickým radom. Pri dobrých podmienkach dokáže mať mačka za rok aj tri, či dokonca štyri vrhy mačiat, pričom prvý krát môže mať ruju už v cca 6 mesiacoch. Jednoduchá matematika s desivým výsledkom. V skutočnosti to tak nie je. Svoju daň si vyberá príroda, autá, choroby, násilie konané človekom, podvýživa…

A ako je to s kŕmením mačiek na ulici? Odpoveď je v závere jednoduchá – kŕmiť, ale rozumne, teda skôr prikrmovať. A v každom prípade tieto mačky popri prikrmovaní kastrovať. Práve kastrácie sú totiž jediným humánnym riešením celého problému. Odčervenie je tiež veľkým prínosom pre zdravie mačky.

V krajinách, kde tento fakt už dávno pochopili, s ľuďmi, ktorí sa o pouličné mačky starajú, spolupracuje štát, samosprávy či neziskové organizácie. Projekty tzv. plošných kastrácií pomáhajú riešiť premnoženie. Prikrmovanie následne udržiava mačky v dobrej kondícii a kŕmič dokáže tie „svoje“ mačky kontrolovať, nových jedincov identifikovať a zabezpečiť ich odchyt a kastráciu. Rovnako môže identifikovať choré jedince a poskytnúť im adekvátnu pomoc. Výsledkom je regulovaný počet mačiek, ktoré sú výrazne zdravšie. Prikrmovaním sa dá napríklad aj postupne presunúť takáto skupina mačiek z miesta, ktoré je pre ich existenciu nevhodné (nebezpečné prostredie pre samotné mačky, alebo ak je ich prítomnosť neželaná pre ľudí, napr. materské školy) na miesto vhodnejšie.

Načo sú nám ale v mestách mačky? Tu je v prvom rade potrebné opäť pripomenúť, že mačky si mestá nevymysleli, ani si ich prostredie nevytvorili. Vytvorili sme si ho my, ľudia, a mačky sme do neho tiež priniesli. Ale tým neklesá ich užitočnosť. Rovnako, ako na vidieku, aj v mestách žijú hlodavce, ktorých prítomnosť je pre ľudí neželaná. A sú to práve mačky, ktoré sú ich prirodzeným nepriateľom. Samotné plošné deratizácie by nás nezbavili hlodavcov dostatočne. Väčšina ľudí by asi bola prekvapená, koľko hlodavcov by sa zjavilo v ich okolí, ak by úplne odstránili mačky.

Jeden z argumentov proti kŕmeniu a kastrácii pouličných mačiek je ten, že ak mačky vykastrujeme a kŕmime, prestanú loviť hlodavce. Avšak toto nestojí na reálnom základe. Mačky nelovia iba kvôli potrave. Mačka je predátor a lov ju baví. Určite väčšina majiteľov mačiek, ktorí ich chovajú v rodinných domoch s možnosťou pohybu von potvrdí, že aj keď svoje mačky kŕmia, pravidelne nachádzajú pri dverách „darčeky“ vo forme ulovených hlodavcov či iných živočíchov, ktoré mačky prirodzene lovia. Rovnako to funguje aj u pouličných mačiek. Okrem toho, žiadny kŕmič nedokáže poskytnúť mačkám vo svojej lokalite toľko potravy, koľko by pokrylo celodennú spotrebu.

Veterinárna medicína napreduje rovnako, ako humánna. V súčasnosti existujú možnosti, pri ktorých sa dá urobiť chirurgický zákrok u zvieraťa, ktoré bolo ráno odchytené, a večer už môže byť vypustené späť do pôvodného prostredia. Tu často prichádza zo strany ľudí neznalých problematiky požiadavka „aby tie mačky vypustili inam“. Netušia, že ak mačky aj nejakým spôsobom „odstránia“, vo veľmi krátkom čase uvoľnené teritórium obsadia iné mačky. Pokiaľ ale už vykastrované jedince ostanú v pôvodnom prostredí, budú si ho chrániť, avšak nebudú sa premnožovať. Budú zdravšie, zmiznú aj všetky nepríjemné sprievodné javy, ktoré sprevádzajú obdobie párenia (hluk, bitky kocúrov a pod., to všetko zvyčajne uprostred noci), a aj naďalej budú prirodzenými deratizátormi. Kastrácia je tak k prospechu mačiek, tých čo ich majú radi ale aj k prospechu tých čo ich radi nemajú, resp. majú voči nim predsudky /zredukuje sa ich počet a sú už na pohľad zdravšie/.

Problém s pouličnými mačkami nie je slovenským špecifikom. Stačí sa pozrieť, ako ho reálne a zároveň humánne riešia mnohé krajiny po celom svete. Nie je potrebné vymýšľať nič nové, stačí sa od nich priučiť. A v závere sa to netýka iba „divo žijúcich“ psov a mačiek, ale aj tých, ktoré ľudia chovajú ako svojich maznáčikov, najlepších priateľov či pomocníkov. Tie, ktoré dnes voľne žijú na ulici a sú pre nás problémom, totiž pôvodne (resp. ich predkovia) žili s človekom. A bol to človek, kto ich do tejto situácie svojou nezodpovednosťou dostal.

Pokiaľ môžete prispieť ľubovoľným príspevkom na kastrácie mačiek, poprosíme napríklad na transparentný účet OZ MačkySOS:

• transparentný účet: IBAN SK26 8330 0000 0026 0244 4150, SWIFT/BIC: FIOZSKBAXXX, Fio banka, a.s. 
• účet vhodný pre podporovateľov z Čiech: 2602444150/2010

Poznámka pre prijímateľa "Kastrácie"

ĎAKUJEME 

31.05.2023