Infekčné choroby mačiek II.

FIP je v povedomí chovateľov mačiek zapísaná azda najčernejšie a nie bez príčiny. Toto ochorenie má takmer 100% úmrtnosť. Jeho priebeh je relatívne jasný a jednoznačný. So vznikom ochorenia je to však inak. Pre pochopenie vzniku a prevencie sa budem viac venovať práve mechanizmu ochorenia.

Druhé z troch infekčných smrteľných ochorení mačiek spôsobuje FCOV – feline enteral coronavirus – vírus enterálnej koronavírusovej infekcie. Koronavírusy sú obalené RNA vírusy, ktoré spôsobujú jednak enterálnu koronavírusová infekciu mačiek a FIP. Vyskytujú sa dva základné typy vírusu – typ 1 je typický pre Európu a spája s ním práve smrteľná FIP a typ 2, ktorý sa vyskytuje v ostatných častiach sveta a vzniká rekombináciou medzi FCoV 1 a CCV – koronavírusy psov.

Enterálna koronavírusová infekcia mačiek - je ochorenie postihujúce tráviaci trakt mačiek.
Vírus vniká do organizmu ústnou dutinou a pomnožuje sa v epiteliálnych bunkách tenkého čreva. Na krátky čas vyvoláva aj virémiu. Prejavuje sa hnačkou a krátkodobou horúčkou. Ochorenie postihuje najčastejšie mačatá vo veku 5-6 týždňov. Mladšie chránia protilátky, nachádzajúce sa v materskom mlieku. Staršie mačatá už tvoria vlastné protilátky, ktoré ich chránia. Mačky začínajú asi 7-10 dní po infekcii tvoriť protilátky ochranného charakteru. Predpokladá sa, že na sliznici tenkého čreva sa tvoria protilátky IgA, ktoré bránia prieniku vírusu do buniek. Ochorenie sa vyskytuje v skupinách mačiek – veľké chovy, útulky a zriedka má smrteľný priebeh, prevalencia cca 80 %.

Infekčná peritonitída mačiek FIP

Pôvodca: Vírus FIP je koronavírus – virulentný genetický mutant FCoV. Vzniká pri replikácii – množení vírusu v organizme mačky. Pri jednej replikácii vzniknú približne 3 mutácie vírusu. Vznik FIP je úmerný zaťaženiu organizmu mačky zmutovanými vírusmi. Replikácia vírusu je obmedzovaná do určitej miery prítomnosťou protilátok – IgA protilátky bránia prieniku vírusu do buniek , ten sa nemôže množiť a tým sa znižuje počet FIP vírusov.

Patogéneza: Ochorenie vzniká najčastejšie u mladých mačiek pod 12 mesiacov, hlavne vo väčších kolektívoch . Hlavnú úlohu zohráva intenzita zaťaženia mačky FIP vírusom a imunitný systém mačky.
Mača je po narodení chránené kolostrálnymi protilátkami. Vo veku cca 6 týždňov dochádza ku kontaktu s vírusom – od matky, alebo iných zvierat – vírus osídľuje tenké črevo a horné cesty dýchacie. Infekcia nevyvoláva klinické príznaky, alebo len veľmi mierne. Aktivuje sa tvorba protilátok a bunková imunitná odpoveď, imunitný systém je takto schopný udržať replikáciu vírusu pod kontrolou. S vekom mačky sa zaťaženie vírusom znižuje a mačka je tzv. za vodou. U malého množstva mačiek predsa dochádza ku vzniku FIP. Spúšťacie podnety nie sú doteraz známe – všeobecne sa táto úloha prisudzuje stresu, prekonaným ochoreniam, nadmernej záťaži organizmu antibiotikami a poklesu funkcie imunitného systému. Vírusy sú fagocytované, množia sa v bunkách a spôsobujú ich rozpad. Následne sa uvoľňuje veľké množstvo vírusu, časť je znova fagocytovaná, časť je inaktivovaná tvorbou imunokomplexov. Tie sa ukladajú v blízkosti kapilár a malých ciev. V dôsledku prítomnosti imunokomplexov a rozpadu fagocytov dochádza k uvoľňovaniu mediátorov zápalu, tie poškodzujú cievy a dochádza k prieniku tekutiny do telesných dutín. Takto sa uzatvára kruh FIP, ktorý nejde zvrátiť žiadnou terapiou.

Prejavy ochorenia: K ranným príznakom, ktoré nie sú špecifické patrí horúčka, nereagujúca na liečbu, apatia, chudnutie, nechutenstvo. Ochorenie prebieha v dvoch formách. Tzv. vlhká FIP je charakterizovaná rýchlym priebehom, pri ktorom sa hromadí tekutina v brušnej dutine, čo sa prejavuje zväčšením brucha a bolestivosťou.
Suchá forma FIP má skôr respiračné prejavy, vzniká pneumónia s hromadením tekutiny v hrudnej dutine.
Pomocou USG sa dajú rozlíšiť aj povrchové zmeny na pečeni a slezine.

Diagnostika: K stanoveniu diagnózy vedú jednoznačné klinické príznaky u mačky, stanovenie protilátok nemá žiadnu diagnostickú váhu. Vypovedá len o predchádzajúcom strete mačky s koronavírusom. Štúdiami bolo zistené, že niekoľko dní pred smrťou u zvieraťa dochádza k niekoľkonásobnému zvýšeniu titra protilátok.
Dôležitú výpovednú hodnotu majú biochemické a hematologické parametre vnútorného prostredia. Patrí k nim : anémia, neutrofília, lymfopénia, hodnoty bilirubínu, AST, celkové proteíny a ELFO bielkovín so zmenami jednotlivých frakcií.
Je dôležité vedieť, že pri diagnostike sa vždy spája klinický stav s laboratórnymi výsledkami a USG vyšetrením. Aj tak je niekedy ťažké jednoznačne postaviť diagnózu.

Terapia: Neexistuje žiadna terapia, aj miernenie príznakov choroby má obmedzenú účinnosť. Vo všeobecnosti sa pri diagnostikovaní ochorenia doporučuje eutanázia mačky.

Prevencia: Vakcinácia je jedným z možných opatrení, s relatívne vysokou účinnosťou. Vakcinovať sa môže len zviera, ktoré nie je infikované FCoV. Je nutné vyšetrenie protilátok- ale treba mať na pamäti, že nie všetky zvieratá tvoria protilátky ihneď. Potom je možné PCR vyšetrenie stolice na prítomnosť vírusu v stolici, je nutné opakované vyšetrenie, nakoľko vírus sa nevylučuje rovnomerne. Napokon je tu fakt, že vo veku vhodnom na vakcináciu – 16-20 týždňov je väčšina zvierat už infikovaná vírusom. Preto je potrebné otázku vakcinácie dôkladne prebrať s ošetrujúcim veterinárom.

Ďalšie ochranné opatrenia sú zamerané na zníženie infekčného tlaku FCoV. Patria sem nasledujúce opatrenia:

• zvieratá oddeliť do skupín po 3-4 zvieratá

• konfliktné a psychicky labilné zvieratá chovať samostatne – stres oslabuje imunitu

• nemiešať misky na potravu a vodu medzi skupinami zvierat

• zabezpečiť dostatočný počet toaliet pre mačky s včasným čistením a pravidelnou dezinfekciou. Obmedzí sa aerogénny prenos vírusu.

• silných vylučovateľov vírusu – 4násobné vyšetrenie stolice – chovať oddelene, po dlhšej dobe izolácie sa zväčša vylučovanie významne zníži.

• dodržiavať karanténu pri príchode nového zvieraťa

• pri úhyne mačky v domácnosti na FIP je potrebná dôkladná dezinfekcia priestoru. Nové zviera sa doporučuje priviesť až o niekoľko týždňov.

Nie je možné uviesť opatrenia, ktoré úplne ochránia chovy - domácnosti pred infekciou. Dôkladná hygiena, dobrý zdravotný stav a minimum stresu pre mačky však dáva dobrý základ ochrany našich chlpatých miláčikov.

11.11.2007