Elektrický ohradník
Celý doterajší život naše mačky prežili v byte v Petržalke, kde mali voľný výbeh na balkón. Okná aj balkón boli prirodzene zabezpečené hustým poplastovaným pletivom. Pred tromi rokmi sme predali byt a kúpili si spolu s našou dcérou a jej priateľom dom v Bernolákove.
Dom má veľkú záhradu, ale moja dcéra má troch psov, takže výbeh na záhradu neprichádzal do úvahy. Aj tak by to nebolo dobré riešenie. Moji chlpáči sú už staršieho ročníku, a ťahať ich niekde zo stromu, prípadne denne volať na pomoc požiarnikov - noooo 
Bola tam však aj iná varianta, a tá bola super. Naša časť domu má krásnu, preslnenú a veľkú terasu asi 4,5 x 7,5 m. Ideálny výbeh priamo z bytu. Lenže, veľká otázka. Ako ho zabezpečiť, aby sa mačky nedostali von a psy zas na terasu.
Za tie roky je môj manžel už ozaj odborník v zabezpečovaní priestorov (okien, lodgii a tak). Prirodzene som sa obrátila na neho so skromnou prosbičkou: Potrebujem zabezpečiť terasu, a potrebujem to rýchlo, radšej už včera, ako zajtra.
Boli dve možnosti. Buď zasieťovať celú terasu, vrátane prirodzene aj hornej časti, teda vyrobiť obrovskú klietku. Proti tejto možnosti sa vehementne postavila celá rodina. No, ja nechápem, čo je na tom také hrozné, keď sa opália na kockato! Ale moji chlpáči budú v bezpečí. Verili by ste, že taký jednoduchý argument nedokázali pochopiť?
Našťastie manžel prišiel s inou možnosťou riešenia. Bolo to zabezpečenie terasy elektrickým ohradníkom.
Aký bol teda postup a čo sme potrebovali
Potrebujeme prístroj elektrického ohradníka (zakúpený v obchode s poľnohospodárskymi potrebami za cenu cca 100 euro), izolátory, počet podľa veľkosti plochy, ktorú chceme ohradiť, elektrický vodič, ktorý je natiahnutý v troch radoch nad sebou. Pletivo, a spojovací materiál zakúpite v železiarstve.
Naša terasa bola pôvodne ohradená drevenou latkovou ohradou, upevnenou na železných tyčiach a elektrika bola vyvedená na terasu. Ohrada začínala asi 20 cm nad úrovňou podlahy. Do tejto medzery sme natiahli husté plastové pletivo, hore uchytené na drevených latkách ohrady U klincami. Dole bol natiahnutý špónovací drôt a na ten sa pripevnil spodný okraj pletiva drôtikmi. Následne sa vyrobila bránka z latiek, vyplnená spomínaným pletivom.
Latkovú ohradu sme zvýšili pomocou drevených stĺpikov, a tým dosiahla ohrada výšku 1,5 m. Na stĺpiky sa pripevnilo kovové husté pletivo - slúži aj ako vodič uzemnenia. Na stenu domu sme namontovali prístroj ohradníka, ktorý je zapojený v zásuvke 220 V. Z prístroja sa ťahá jeden kábel na kovové pletivo (uzemnenie). Plusový kábel je napojený na drôty, ktoré sú natiahnuté na izolátoroch z vnútornej strany terasy. Izolátory sú zaskrutkované na drevených stĺpikoch, ktoré boli použité na zvýšenie oplotenia. Prístroj sa zapojí do elektriny, a ohradník funguje.
K tomuto popisu prác ja pripájam len jednu radu. Elektriku nechajte robiť niekomu, kto sa tomu rozumie
Prišiel teda deň D. Prvá som vyskúšala ohradník prirodzene ja. Koplo to, ale nebolo to zas tak hrozné. Pustili sme teda mačičky na slniečko. Boli prekvapené, ale slastne sa vyvaľovali na teplých dlaždiciach a užívali si relatívnu voľnosť. Prvý vyskúšal ohradník náš prieskumník Saitanko. Cez drevenú ohradu sa nedalo vyšplhať, takže skočil priamo na pletivo, kde viedlo vedenie. Bleskovo odskočil späť, a s hlasným nadávaním zdrhával. Neviem, čo si mačičky medzi sebou porozprávali, ale už nikto z ostatných neskúšal skákať na ohradu.
Dnes ju mám zapnutú už len pre istotu, človek nikdy nevie.
Prajem Vám, aby ste s takým istým úspechom využívali ohradník ako my a mačičky si mohli užívať výbeh, slnko, vánok, ako naše chlpaté stvoreniatka.
13.02.2014
