Adopcia mačičky, aby všetko dobre dopadlo...

Osvojiť si zvieratko, poskytnúť mu domov, je závažné rozhodnutie. Aj napriek tomu, že každý prípad je, keďže tu hovoríme o živých stvoreniach, iný, pokúsim sa zhrnúť základné veci, ktoré by ste mali už dopredu vedieť. Istotne sa mi nepodarí spomenúť úplne všetko, takže zároveň otváram diskusiu, vaše vlastné skúsenosti môžu pomôcť tým, ktorí sa na adopciu ešte iba chystajú.

Pred adopciou – dajme si čas na rozmyslenie

Je mnoho dôvodov pre ktoré sa ľudia rozhodnú adoptovať zvieratko, v našom prípade mačičku. Počnúc tým, že je to “zadarmo” a končiac napríklad tým, že chcú poskytnúť nový, láskavý domov stvoreniu, ku ktorému nebol osud práve milosrdný. Nebudem tu ale teraz rozoberať morálnu úroveň dôvodov vedúcich k adopcii. Pokiaľ je výsledkom šťastné a spokojné zvieratko a šťastný a spokojný nový majiteľ, sú tieto prvotné dôvody nepodstatné. Je však niekoľko dôležitých vecí, na ktoré by nikto nemal pred adopciou zabudnúť.

V prvom rade sa uistite, že vašu túžbu po živom spoločníkovi akceptujú všetci členovia rodiny, a že sa u vás nevyskytuje žiaden zdravotný problém, ktorý by vylučoval spolužitie rodiny s mačičkou. Je to veľmi dôležité – nič nie je krutejšie voči zvieratku, ako vrátiť ho z rodinných dôvodov – len čo si stihlo zvyknúť na nové prostredie. Ak ste si istí, že ste schopní poskytnúť zvieratku – ktoré sa pri dobrej starostlivosti môže dožiť až 15 rokov – trvalý domov, môže začať tá najkrajšia časť predadopčného obdobia – vlastný výber tej najideálnejšej mačičky pre vás.

Akú mačičku si vybrať? Pri výbere je dôležitých viacero kritérií, žiadne z nich nemožno vynechať. Samozrejme, existuje aj jedna, medzi mačkármi obľúbená metóda – mačka si aj tak vyberie teba. Uznávam, je na tom niečo, ale napríklad mačkárovi-začiatočníkovi neodporúčam.

Nebudeme tu rozoberať farbu či dĺžku srsti. K tomu mám iba dve upozornenia – dlhosrstá mačka vyžaduje podstatne viac starostlivosti o srsť, na to nezabúdať v oblúznení typu “a chcem takú s dlhými chlpmi”. A druhé upozornenie – u bielych mačičiek je geneticky dané riziko hluchoty.

Mačka, alebo kocúr? Základná otázka, ja osobne ju ale, paradoxne, nepovažujem za až takú dôležitú, samozrejme iba v prípade zvierat kastrovaných/sterilizovaných. To by ale pre každého, kto poskytuje domov zachránenému zvieratku, malo byť samozrejmosťou. Predpokladám totiž dostatok uvedomelosti – je toľko opustených, chorých, vyhodených mačičiek, že produkovať ďalšie iba pre akési potešenie z toho, že “budeme mať mačiatka”...no, tento článok je o inom.

Takže mačka či kocúr? Často sa stretávam s názorom, že kocúra radšej nie, lebo sú drsnejší, menej maznaví a podobne. Nuž, mala som už v rukách kocúrikov – neskutočných maznákov i mačky - neskutočných diablikov. Každá mačka, bez ohľadu na pohlavie, je iná, je osobnosťou s vlastnými povahovými rysmi. Isteže, pokiaľ kocúrika nedáte kastrovať, bude mať sklony k túlaniu, bitkám a označkuje vám byt...Tak isto ale nesterilizovaná mačička bude v ruji nariekať po nociach, bude náladová a byt vám môže označkovať tiež. Takže na otázku kocúr či mačka – je to len na vašich sympatiách.

Všetky ďalšie kritériá spolu úzko súvisia a je potrebné si určiť svoje očakávania vopred. Konkrétne sú to vek a povaha. Je dobré vopred vedieť, či očakávate pokojné klbko chlpov, ktoré budete môcť večer pri televízore hladiť, alebo slasti a strasti výchovy mačacieho pubertiaka. Na neho sa totiž každé to malinké, milé klbôčko, každé to mačiatko, ktoré si prinesiete domov, čoskoro na určitý čas zmení.

Ale začnime vekom... Väčšina ľudí chce domov mačiatko. Nie, nie je to nič prekvapujúce a nič opovrhnutiahodné, je to úplne pochopiteľné. To malé drobné čosi, tá rozkošná papuľka, drobné labky... Ale pozor! Každé mačiatko potrebuje veľa, veľa starostlivosti, trpezlivosti, výchovy, vášho času... Áno, môžete ho priniesť domov, pohrať sa a odísť do práce, školy, za inými koníčkami...Áno, mačiatko sa naučí fungovať aj osamote. Bude ale osamelé, uplakané, bude sa nudiť... To môže spôsobiť, že napríklad noci namiesto spánku strávite hrou s mačiatkom, ktoré bolo celý deň samé. Ak teda naozaj chcete iba mačiatko a nemáte naň dostatok času, odporúčam adoptovať dve mačiatka. Budú si robiť spoločnosť, dokážu sa krásne prehrať, unaviť sa navzájom a to vám podstatne zjednoduší starostlivosť. V každom prípade je ale nutné si uvedomiť, že malé mača, okrem zvýšenej pozornosti potrebuje časté, pravidelné – a kvalitné kŕmenie, ak má z neho vyrásť zdravý a spokojný jedinec.

A ešte jedna dôležitá vec – pri mačiatku vám nikto nevie povedať s úplnou istotou, akú bude mať povahu. Preto by si, najmä mačkári začiatočníci mali zvážiť, či je malé mačacie stvorenie to pravé, či to všetko naozaj dokážu zvládnuť. Výhodou zasa je, že máte možnosť, pokiaľ si na tom dáte naozaj záležať, ovplyvniť výchovu, naučiť mačiatko to, čo vy očakávate. Mačiatko si napríklad ľahšie zvykne na psa, na prítomnosť ďalších mačiek a podobne.

Dospelá mladá mačka-kocúr je zasa iná kategória. Adopcia takéhoto zvieratka má tiež svoje plusy a mínusy. Hlavnou výhodou je, najmä pokiaľ si takúto mačičku beriete z malého depozitu či zo súkromných rúk, že jej doterajší opatrovateľ vám vie povedať, aká mačička je, akú ma povahu. Teda - mal by to vedieť. A podľa vašich očakávaní si môžete vybrať zvieratko veľmi komunikatívne, či menej komunikatívne, pokojnejšie či temperamentnejšie, odvážne, nebojácne či plaché.

V každom prípade u dospelej mačičky, pokiaľ si ju adoptujete od korektného človeka či organizácie, viete, čo očakávať. A že si dospelá mačka ťažšie zvykne, prípadne si vôbec nezvykne na nové prostredie? Uisťujem vás, že to ani zďaleka neplatí. A nakoniec, pár dní privykania navyše dajú aj vám čas prijať nového člena rodiny. Aj tu platí okrídlené – trpezlivosť ruže prináša.

Dospelá strašia mačička/kocúrik je ďalšou z možností. Vo veľkej väčšine prípadov je tu veľkou výhodou, že zviera už má najbúrlivejšie roky za sebou, je pokojné a menej náročné na váš čas. Zrejme mu bude trvať dlhšie, kým si zvykne.

S vekom sa zvyšuje riziko zdravotných problémov. Pravdou ale je, že aj staršie zvieratko môže priniesť do vašej domácnosti dobrú náladu a zároveň pokoj a pohodu. A vie byť veľmi, veľmi vďačné za každé pohladenie.

Samostatnou kategóriou sú zvieratká handicapované či s chronickým zdravotným problémom. Je to, vcelku prirodzene, najťažšie umiestniteľná skupina. Aj keď v mnohých krajinách to už dávnejšie tak nie je. Pri chronických ochoreniach je potrebné si dopredu zistiť čo všetko bude obnášať starostlivosť a reálne zvážiť vlastné schopnosti a možnosti. Pri zvieratku handicapovanom je to častejšie problém nás, ľudí, než samotného zvieraťa. Mačička sa totiž bez chvostíka, očka a dokonca aj chýbajúcej labky naučí žiť. Vo veľkej väčšine prípadov úplne plnohodnotne. A často sú práve tieto stvorenia za vašu lásku a starostlivosť najvďačnejšie.

Pokračovanie o týždeň

26.03.2006