Túlivý Tuli
Túlivý Tuli
Autor: Zuzana Janočková
Tento príbeh začal oveľa skôr pred samotným príchodom Tuliho do nášho bytu. Začalo to asi dvojmesačným nezáväzným hľadaním vhodnej mačičky, ktoré, ako nám určite dáte za pravdu, nie je až také ľahké. Je to vážne a zodpovedné rozhodnutie na mnohé roky dopredu. Chceli sme ich totiž všetky! No zopár ich „vyčnievalo z davu“ od začiatku nášho pátrania.
Nakoniec sme našli favorita. Bol ním kocúr Gargamel (taká menšia čierna puma). Áno, čítate správne. Nebol to Tuli. Kocúr Gargamel však v ten deň asi vyhral v mačacej lotérii, nakoľko sme boli až druhí záujemcovia v poradí. Týmto „neúspechom“ sme sa však nenechali rozhodiť, a hneď sme volali druhú alternatívu. Nášho Tuliho. Jeho elegantne flegmatická, ležérna povaha nás oslovila na všetkých jeho fotkách, nehovoriac o jeho krásnom kožúšku. Nasledovala návšteva u pani Nadi a vzájomné zoznámenie.
Ani sme sa nenazdali a sedeli sme s Tulim v aute na ceste k nám domov. Už v aute sa prejavil ako „dobrodruh“ a celú cestu prespal. Zrazu to nebola len teória, ale realita. Máme v aute kocúra, ktorý bude u nás bývať a trošku sme sa zľakli, či to zvládneme. No už teraz vám všetkým neskúseným, ktorí rozmýšľate nad mačičkou môžeme povedať, že sa niet čoho obávať. Ale aby sme nepreskakovali…
Po príchode k nám nastalo to pravé zoznámenie. Tuli vyšprintoval do rohu pod gauč a zaparkoval tam na dobré 2 hodiny. No potom to prišlo a on vystrčil hlavu. Chvíľka radosti!!! Ale iba sa rýchlo premiestnil k „škrabaciemu stromu“, ktorý mu poskytol ďalší úkryt. Neskôr mu zvedavosť nedala inak, osmelil sa vyjsť von a my sme mu mohli konečne poukazovať celý byt.
Naše plány o tom, že kocúrik nebude spávať v posteli, sme porušili hneď prvú noc, keď sa vyvalil k našim nohám. Za tú chvíľu, čo je Tuli u nás si pomaly, ale iste, prepracováva cestu od nôh až k tomu, aby dostal vlastný vankúš. Teraz si zatiaľ privlastňuje tie naše.
Ak práve neodpočíva, sleduje všetko okolo seba. Je zvedavý čo robíme, a či náhodou nejdeme k chladničke. Veľmi rýchlo pochopil, čo sa tam ukrýva.
Aj keď bol Tuli zo začiatku chorľavý a bolo potrebné liečenie u veterinára, všetko zvládol statočne. No a my tiež. Jeho zdravotný stav sa zlepšoval z týždňa na týždeň a bolo úžasné sledovať, ako rastie aj jeho hravosť. Našu starostlivosť nám už stihol oplatiť. Pred nedávnom asistoval pri liečení zablokovaného chrbta. Dobrovoľne sa stal mačacím „termoforom“.
Týmto príbehom by sme chceli dodať odvahu všetkým, ktorý by mačičku chceli, ale boja sa (tak ako my na začiatku), že by to nezvládli. Starostlivosť o mačičku zvládne naozaj takmer každý. Tých málo povinností prevyšuje veľká kopa radostí. Prinesie Vám domov pohodu a môže vám život len spríjemniť. Nebojte sa urobiť toto rozhodnutie. Zlepšíte život nielen mačičke, ale aj sebe.
Na záver Vám prajeme veľa odvahy spraviť to správne rozhodnutie.
Ivan, Zuzana a Tuli
18.07.2012