Smutný príbeh Nikolasa

Príspevok o Nikolasovi sa mi píše ťažko a ešte stále u mňa prevažujú negatívne emócie z celej , pre Nikolasa veľmi smutnej aféry...

 

Nikolas mal " DOMOV " u starej pani, ktorá musela íst do domova dôchodcov a "zrazu" bol Nikolas na obtiaž. To, že pani nešla do domova zo dňa na deň a v poradí sa čaká dlhý čas, je fakt. Fakt je, že pár dní /  necelý týždeň / predtým, ma kontaktovala pani s problémom ktorý nastal. Vraj si kocúra chcela nechať do poslednej chvíle, sebecké a nezodpovedné? Áno...

 

Dohodli sme termín kastrácie, fotenia a následného inzerovania , avšak pani sa odmlčala. Náhodou som sme sa dozvedeli, že zmenili spolu s jej dcérou plán a chudáka kocúra sa rozhodli vypustiť na nejakej záhrade v Leviciach. Čo na tom, že rok žil v byte?

 

Dcéra žije v byte v inom meste , má dokonca doma psíka, no Nikolasa si vziať odmietla.

 

Nikolas však všetkým zúčastneným prešiel cez rozum . Dva dni ho dcéra s manželom bezhlavo naháňali po byte, aby uskutočnili plán vyhodenia na spomínanej záhrade. Nikolas utekal , nariekal, šplhal sa od strachu kade tade a nedal sa im lapiť.

A tak si zrazu spomenuli na pani, na ktorú mali kontakt. Na tú osobu,ktorá ho mala nezištne priviezť na veterinu na spomenutý zákrok a následné fotenie k inzercii.

 

Nikolasa našla v nepríčetnom stave, naložila ho do prepravky a vzala  na veterinu. Medzitým bola svedkom, ako pani dôchodkyňa volala už z domova dôchodcov dcére, že ak ho nechytia, nech otvoria okno, nech kocúr vyskočí z okna !!!! / podotýkam , štvrté poschodie /  .

 

Jedno dejstvo skončilo, druhé sa začalo...kocúr, vystrašený na smrť, s prejavmi agresivity, odmietal jesť a bránil sa akémukoľvek ľudskému kontaktu. Nepríčetný, oklamaný, bezmocný a beznádejne vyplašený z klietky. Prečo v klietke?

Nie, nemáme ideálne podmienky, nemáme ľudí ochotných pomôcť s dočaskou . Máme obsadené každé miestečko a on potreboval byť sám.

 

Dennodenne sme mali rituál, kedy sme mu láskavým slovom hovorili, že už je v bezpečí a že sa o neho postaráme. On iba vypliešťal tie svoje krásne okále , plné bolesti a strachu. Nejedol, nepil...po štyroch dňoch bol prvýkrát na wc a čo to málo pojedol, avšak stále bol agresívny.

Zmenilo sa to po dvadsiatich dňoch ! , kedy sa dal pohladiť rukou po hlávke a verte, mala som hrču v krku a slzy na krajíčku.

 

Odvtedy ubehol nejaký ten čas, už sa veselo premáva miestnosťou, hrá sa a víta nás s otvorenou náručou. Veľmi rád bozkáva človek a objíma ho .  Pýta si pohladenie, obtiera sa  o nohy, fascinujú ho deti, tisne si ku nim tváričku a čaká dotyk.

Dotyk lásky, záujmu, bezpečia.

 

Stále je na vet.klinike , pretože nemáme dočasku, kde by bol jedináčik. ostatných mačiek sa bojí a je to pre neho veľký stres a ten už mu spôsobovať nechceme.

 

Hľadáme mu domov bez iných zvierat, Nikolas je nenáročný, to, čo potrebuje , je pozornosť a láska od človeka , aby Vám ju stonásobne vracal.

Domov iba v interiéri.

 

Prvé fotky sú z obdobia, kedy nám začal dôverovať , no fotenia sa bál. V jeho očiach sa odzrkadľuje ešte všetko to, čím si chudák prešiel. Teraz ho odfotiť je priam nemožné, pretože beží k človeku a šplhá sa mu do náručia a strká hlavu do záberu , rád sa nosí na pleci , to su tie posledné

 

Nikolas ma cez 1 rok, je odčervený, kastrovaný, testovaný na FeLV a FIV s negat. výsledkom.