Otík po desiatich rokoch

Otíka sme do žiarskeho depozitu prijali vo februári 2011 https://www.facebook.com/mackysos/photos/a.107544149325751/115054588574707 

Domov si hľadal niekoľko mesiacov  https://www.facebook.com/mackysos/photos/a.108091575937675/158019450944887, nejaký čas pobudol u nás v byte https://www.facebook.com/mackysos/photos/a.107544149325751/127347997345366, až kým sa na neho neusmialo šťastie v podobe domova. 

Láskavý domov našiel u pani Janky a jej (vtedy ešte malej) dcérky, koncom roku 2011 a nesmierne sa na neho tešili. 

Do domova sme ho boli zaviezť a bola som veľmi spokojná, že Otík má taký domov... plný lásky, pochopenia a trpezlivosti.

Prvotné správy a aj tie neskoršie, ma len utvrdili v tom, že Otík je šťastný a milovaný. Časom k nemu pribudla aj mačacia parťáčka Ginger.

 

Takto pred rokom 2020 ma zasiahla správa od dcéry pani Janky  s prosbou o pomoc pre Otíka.  Jej maminka Janka  a majiteľka Otíka, náhle umrela  a nemal sa kto o Otíka a Ginger  postarať. 

Ginger sme našli nový domov u Jožka, kde sa má skvele a Otík putoval ku nám. 

Otík na staré kolená prišiel o všetko, čo mal rád... o bytosť, ktorú miloval, o domov, obľúbený výhľad z okna a mnoho maličkostí, ktorý tvorili jeho svet.

 

Otík je už u nás vyše roka. Zvykol si na chod našej domácnosti, spáva mi v noci pritisnutý na pleci,  vďačný, skromný. 

Otík  má cez trinásť rokov, veľa času prespí, papať mu chutí, avšak ešte vie prehnať bytom aj statného kocúra .

 

Zostal u nás, natrvalo, kým nepríde jeho čas raz odísť... Verím, že aj Janka by bola rada, keby vedela, že zostal u nás.

 

Život prináša veľa bolesti, ktorú zažívame pri strate blízkych, no nielen nám, ale aj zvieratkám, ktoré prichádzajú o svojho pána, domov...