IZMAEL a zázračné kreslo

IZMAEL  a zázračné  kreslo                                                           Autor: Darina Kukučková

Bolo raz jedno dlhosrsté mačiatko, ktoré snáď malo niekedy domov. Neviem čo sa stalo, ale raz ho našla jedna pani v Poprade, ako sa opiera chrbátikom o studený múr paneláka. Hlávku mal zvesenú a život z neho pomaly, ale isto, odchádzal. Pani ho načas prichýlila v záhradnom domčeku, ale to vážne chorému kocúrikovi nestačilo…Po skontaktovaní sa s naším združením ho pani aj s dcérou previezla na kliniku ZOOVET MVDr. Beláka v Prievidzi. Priviezli ho v novej prepravke, ktorú mu aj darovali.

Kocúrik vyzeral veľmi úboho, mal úplne zdredovaný chvost, zadné labky, celú zadnú časť telíčka, všetko špinavé od hnačky. Pani doktorka Barborka ho po ošetrení a vyšetreniach okúpala, vysušila a ostrihala od polovice tela po koniec chvostíka. Bol na neho veľmi skľučujúci pohľad. Polročný kocúrik vážil iba 2,20 kg, podvyživený, a tak veľmi bojazlivý, úplne paralyzovaný od strachu, bolesti.

Po prepustení z hospitalizácie putoval do žiarskeho depozitu. Bol strašne vyľakaný, smutný… Doteraz si pamätám jeho vypleštené očká od hrôzy a paniky. Nasťahovala som ho do menšej klietky, kde mal iba nevyhnutné veci. Klietka bola zakrytá dekou, aby sa cítil v bezpečí, a tak to bolo pár dní. Dostal meno Izmael.
Na každý môj pokus pohladkať ho reagoval hodením sa dozadu, akoby čakal úder, kopanec. Keď nič také neprichádzalo, len nechápavo pozeral.

Izmael pár dní nepohnuto ležiaval v peliešku, papal iba v noci. Ráno ma vždy čakali prázdne misky a smutný, strnulý pohľad do neznáma. Ostatní obyvatelia depozitu si ho chodili opatrne obzerať, no Izzy sa tváril, že nič a nikoho nevníma.
Vyholené telíčko pomaly zarastalo, z chrbátika kosti už tak veľmi netrčali, ale ten prázdny pohľad tam stále bol.

Prvý náznak zlepšenia prišiel po dvoch týždňoch. Mierne sa zahnal na plyšovú myšku, ktorú mal celý čas v peliešku. A potom každým dňom jeden malý pokrok. Už toľko nebojoval proti ruke, ktorá ho hladkala po hlávke, rád ma počúval, keď som sa mu prihovárala, začal so záujmom pozorovať hry ostatných mačacích spolubývajúcich.
Nastal čas otvoriť klietku. Pár dní som ho iba zahliadla, ako pri otváraní dverí depozitnej miestnosti bežal rýchlosťou blesku niekam sa schovať. Po pár dňoch ma vítal spolu s ostatnými, čakajúc na dobré jedlo, ktoré on má tak rád. No zdvihnutá ruka bola stále veľkým nebezpečenstvom.

V depozite mávame aj návštevy - či už budúcich majiteľov, ktorí si prídu pre cicušky, alebo moje priateľky, ktoré prídu mačičky vymojkať. No máloktorá zahliadla Izmaela. Niektorí mi doteraz neveria, že Izmael naozaj existuje. Ale on je tu a spoločnými silami sa snažíme nájsť mu jeho miesto na zemi, v reálnom živote. Aby žil životom spokojnej, pohodovej mačky, ktorá sa nemusí báť, že jej bude zima a bude hladná, vysilená, dobitá…

Izmael ma každý deň prekvapí niečím novým. Niekedy si myslím, že má veľkú radosť, keď mi môže ukázať, čo nové sa cez deň naučil. Hrdo mi ukazuje, ako sa už vie hrať s mačacou dráhou, ako sa skamošil s kocúrikom Katzkom, že skúša nové a nové peliešky. Inokedy mi predviedol, ako sa už konečne nebojí výšok a lezie po škrabadle, ako pozerá von oknom.

V depozite máme jedno zázračne kreslo, ktoré poznajú všetky depozitky. Keď si niekto sadne do kresla, všetci chlpáčikovia bežia sadnúť si na človeka a predbiehajú sa obsadiť si miesto. Vyhráva ten, čo sa „narve“ mačkomilovi až pod krk. Potom všetci slastne zalomia, pradú si a oddychujú na mne alebo niekom, kto tam práve sedí. Len Izmael sedával na zemi a všetko pozoroval tým svojim uhraničivým pohľadom. Večer čo večer sa to opakovalo, až prišiel ten veľký deň, kedy opatrne vyliezol na moje kolená, ľahol si vedľa Lilii a potichúčky, opatrne priadol.

Možno si niekto povie: „je tam toho!“ Ale pre mňa a Izmaela sú to veľké viťazstvá. Tešíme sa z toho obaja, on je niekedy sám prekvapený, že to alebo ono dokázal.
Včera som si uvedomila že pradie najhlasnejšie zo všetkých, ktorí sú momentálne v depozite. Vždy sa schová, keď niekto cudzí otvorí dvere, no moje kroky už pozná a vie, že mu neublížim. Teda, do včera. V depozite sme mali návštevu a Izzynko neušiel, ostal ležať na mieste a dal sa vyhladkať môjmu krstniatku a jeho mamine.

Je na najlepšej ceste, aby pochopil, že takých ľudí ako ja je veľa… Že ľuďom sa dá veriť, že zdvihnutá ruka pohladká, naplní misku. Izmael má veľmi rád ostatné mačky, cíti sa medzi nimi uvoľnene a je veľmi dobrý kamarát.

Izmaelov najlepší priateľ je Katzko, nechcete dvoch čiernych fešákov pre šťastie?

Izzy je mladý kocúrik, ktorý nevykročil tou správnou labkou do tohto života, no skúša a bojuje každý deň. Bojuje ako lev, aj keď tam niekde v podvedomí mu niekto našepkáva, aby ľuďom neveril, že mu znova ublížia, rania jeho dušičku. Nájde sa niekto, kto mu ukáže, že taký svet je aj mimo žiarskeho depozitu? Svet bezpečného domova, kde zdvihnú ruku aby ho hladkali, láskavým slovom sa mu prihovorili a dali mu istotu v jeho tak skúšanom živote. Izmael potrebuje domov, kde bude mať svoje miestečko, kam bude patriť. Potrebuje svoje zázračné kreslo so svojím človekom. Ja už viem, že to zvládne a je pripravený.

Izmael má asi 7 mesiacov, je kastrovaný, testovaný na FeLV a FIV s negatívnym výsledkom, odčervený, zbavený vonkajších parazitov. Vhodný iba do bytu alebo interiéru domu.

Kontakt: depozit OZ MačkySOS, Darina, 0915 820 435, darinakukuk@gmail.com
Lokalita: Žiar nad Hronom, dovoz možný (ZV, BB, ZA, PD, TN, NT, TT, BA&hellip.

15.01.2013