Ako si nás Kubko s Gaykou našli

Mačky a ja
Mačky ma fascinovali od detstva. A tak, keď sa naskytla príležitosť a ja som našla na ulici malé zafúľané čierno-sivé mača, bolo moje. Kocúr Imro si žil u nás spokojne, počas môjho prvého tehotenstva sme prežili mačaciu paniku, krvné testy. Narodil sa nám vytúžený chlapček Riško, ktorý prekonal v polroku zápal priedušiek. Verdikt lekárky znel: alergia na mačku. Ako neskúsená mamička som so slzami v očiach prosila mojich rodičov o umiestnenie Imra – na rok. Po roku začali rodičia vyjednávať o predĺžení, bolo to jasné, kocúr ostáva u nich. Naši traja dôchodcovia si nažívajú spolu, Imriško má už 12 rokov.

Myšlienka v hlave
Dnes sme už rodina štvorčlenná, k Riškovi pribudol braček Miško. Detičky vyrástli z plienok a mne sa opäť po rokoch usídlila v hlave – mačka. Akú si zaobstaráme? Čistokrvnú alebo nie? Kúpime, alebo sa ozveme na inzerát „darujem“? Mačiek z útulkov som sa trocha bála. Predstavovala som si choré opustené zvieratká, ktoré budú mať problém začleniť sa do rodinného života.

MačkySOS
Až tu, dodnes neviem ako, som natrafila na www – viete akú. A začalo štúdium. Keď som pochopila ako celá organizácia funguje, bola som nadšená. Krásne, zdravé mačičky rôzneho zafarbenia vykúkali na mňa z obrazovky. A všetky s popisom ich pováh, naučené na rodinný život. Chcem mačku z MačkySOS, a vlastne nie jednu ale dve! Ostalo vyriešiť jeden oriešok – presvedčiť hlavu rodiny.

Ako na hlavu rodiny
Išla som na to opatrne, ako to už pri presvedčovaní hlavy rodiny býva. Úvodný rozhovor prebehol na slnečnej vychádzke. Začala som s jednou mačkou, na konci rozhovoru už sa hovorilo o dvoch. Neskôr pokračovalo bombardovanie manžela linkami na rôzne články o mačkách. Záver? Hlava rodiny podľahla, aj keď teraz tvrdí že ma mal hneď prečítanú.

Hľadá sa dvojica
Začalo sa hľadanie. Po prvých obrázkoch roztomilých mačiatok som si uvedomila, že vzhľadom na našu rozlietanosť by boli možno lepšie mačičky odrastenejšie a také, ktoré sú už na seba zvyknuté.

Osobný poradca
A ozval sa telefón. Milý hlas v telefóne nám chcel predstaviť šesťmesačnú dvojicu Kubka a Gayu. A že sú v Dubnici? Žiaden problém. Prídu sa nám na otočku ukázať. Tomu sa povie oddanosť veci – vlastne mačkám.

Návšteva
Naďka (ona to bola) prišla na návštevu s dvoma krásnymi mačiakmi, ktorí sa chovali úplne ukážkovo. Gayka – nežná, dlhonohá, okatá, sa usadila na Riškove kolená. Kubo – baculatý zbojník so zamatovým kožúškom najprv pobehal celý byt a potom sa vrhal na kocky a loptičky ktoré mu hádzal Miško. Bolo rozhodnuté.

Sme tu
A tak máme zohratú dvojicu. Gayka je viac introvertík, citlivejšia na prudké pohyby a zvuky. Vymýšľa však „psie kusy“ rovnako ako Kubo, len ju pri tom toľko nevidieť. Nerada sa nosí na rukách, vie ju nosiť Riško, ktorý si ju preloží cez plece ako vrece, vtedy spokojne pozoruje okolie. Rada žužle paplón, deku, tričko, má rada hladkanie a vie rozprávať. Kubo miluje nosenie na rukách, ak má práve čas. Vie sa krásne objímať a žužlať ucho. Miluje však aj surové vajcia, ktoré vie vytiahnuť aj s papierovým obalom z tašky a rád loví Riškove desiaty. A vôbec, zje všetko čo nezje jeho. Po nastriekaní catnipu sa v ňom Gayka váľa, Kubo ho líže, čo dodať. Vieme to všetci - sú úžasní ako len vedia mačacie šelmy byť.

Jedna rodina
Spolunažívame len tretí mesiac, ale sú už naši. Pred návštevami sa chovajú ako slušne vychované mačky, robiac dobré meno združeniu MačkySOS, dokonca inšpirovali našu kamarátku k adopcii. Sme proste šesťčlenná domácnosť, behá u nás 16 nôh. Ešteže mačky nepotrebujú topánky...

24.01.2007