Miško pozdravuje všetkých

píšem Vám o našom kocúrikovi, ktorého sme si od Vás zobrali pred skoro tromi rokmi.

Pred tromi rokmi na Vianoce sme sa s priateľom rozhodli, že si adoptujeme mačičku. Vyhliadli sme si malého čierneho kocúrika v Novej Dubnici menom Miško. Prvýkrát sme sa na neho prišli pozrieť a uvítal nás malý, nie moc kontaktný kocúrik, ktorý na nás pozeral len spoza rohu. Mal asi pol roka a bol dosť aktívny a mal krásnu srsť. Po veľmi rýchlom zvážení sme sa rozhodli si ho zobrať ku nám domov.

Popravde, mala som obavy aby si na nás zvykol, aby nebol len niekde schovaný celý čas, ale keď sme už teda pre neho prišli a prvýkrát ma ovoňal a obtrel sa mi o ruku, vedela som, že sa nemám čoho báť a že si nás vybral

Začiatky boli trochu bláznivé, museli sme si na seba zvykať, na šialené nálady a rivalitu medzi človekom a kocúrom. Po pár dňoch som mala pocit, že je s nami už odjakživa a tak je tomu doteraz.

Je to úžasný, krásny, majestátny kocúr. Miško je veeeľmi inteligentný a dobrý kocúrik, nie je to maznák, ale lásky nám dáva aj tak veľa. Vie sa nechať riadne vyhladkať a príde si ku nám aj ľahnúť keď pozeráme telku Nie je vôbec bojazlivý, návštevu víta so vztýčeným chvostom a tak víta aj nás.

Je to plnohodnotný člen rodiny a neviem si bez neho predstaviť život. Veď posúďte sami aký krásny a hlavne (dúfam) spokojný kocúr z neho vyrástol.

Veronika zo Žiliny