Vybrané ektoparazitózy psov a mačiek
Jedno staré príslovie hovorí:„Ak si chceš kúpiť lásku za peniaze – kúp si psa“. Dovolím si túto starú pravdu rozšíriť aj o spoločenský chov mačiek. V posledných desaťročiach sa chov psov a mačiek stal veľmi rozšírenou, dá sa povedať až módnou záležitosťou. Tak ako každá minca má dve strany, tak aj tento koníček má dva základné uhly pohľadu. Na jednej strane je to v skutku krásna a milá záľuba, na strane druhej je však zodpovednosť, ku ktorej sa takto chovateľ zaväzuje.
Jednou zo základných povinností je dbať a chrániť zdravie zvieratka a rovnako zdravie človeka. Z celej škály starostlivosti o zdravie sa zameria následujúci článok na problematiku ektoparazitov – vonkajších parazitov a konkrétne na blchy, kliešte a komáre.
Blchy
S týmito vonkajšími parazitmi sa stretávame v dennej veterinárnej praxi najčastejšie. Jedná sa o celoročný problém. Blchy parazitujú na povrchu kože zvierat, ale väčšinu života trávia najmä v bezprostrednom životnom prostredí hostiteľa. Prenos bĺch na človeka nie je ojedinelý. Ich nežiadúce pôsobenie na hostiteľský organizmus je priame aj nepriame.
Priamym vplyvom je narušenie kože hryznutím a následné satie krvi. Vzniká tak lokálne začervenané a svrbivé ložisko. Zviera sa na tomto mieste škrabe a vyhryzáva a vzniká tak rôzne závažný lokálny zápal kože – dermatitída. Množstvo zvierat zároveň vykazuje alergiu na blšie sliny – obraz blšej alergickej dermatitídy. Toto ochorenie sa môže veľmi rýchlo generalizovať – rozšíriť na väčšinu kože zvieraťa. Uvádza sa, že až 70 % svrbivých ochorení psov a mačiek je spôsobených práve blchami.
Medzi nepriame vplyvy zaraďujeme prenos zárodkov rôznych vírusových, bakteriálnych a parazitárnych ochorení. U mačiek je to najmä hemobartonelóza, FIV, FeLV, u psov pásomnica psia (Dipilidium caninum).
Terapia bĺch je v dnešnej dobe pomerne jednoduchá. Na trhu existuje množstvo rôznych druhov a foriem preparátov proti blchám. V praxi sa ako najefektívnejšie ukázali tzv. spot-on formy liečiv. Aplikujú sa priamo na kožu na jedno resp. niekoľko miest na kohútiku a šiji zvieraťa a odtiaľ sa v priebehu 24 hod rozdistribuujú po celej koži, v ktorej pretrvávajú spravidla 3 – 4 týždne. Efektívne pôsobia proti blchám na zvierati počas celej tejto doby. Pri ich použití je potrebné dbať nato, aby zviera nebolo kúpané a šampónované optimálne 3 – 5 dní pred a po aplikácii preparátu.
Rovnako účinne možno použiť obojky s akaricídnym účinkom. Pri ich použití kladieme dôraz na to, aby bol obojok nasadený intímne na kožu a aby bol nasadený kontinuálne počas celej dĺžky pôsobenia.
Dôležitou súčasťou terapie je dôsledná asanácia prostredia: povysávať, vyprať, prípadne dezinfikovať prostredie zvieraťa – koberce, deky, pelech, čalúnený nábytok a pod. U psov treba po pozitívnej blšej invázii vždy dôsledne vykonať aj dehelmintizáciu – čiže odčervenie. U zvierat s rozvinutou blšou alergiou je dôležité doživotne udržiavať preventívnu ochranu vhodnou formou protiblších preparátov. Pre alergické reakcie je typické, že každé opätovné „stretnutie“ s alergénom má za následok výraznejší klinický prejav, t.j. alergia sa prejaví „silnejšie“.
Problematiku bĺch netreba ani v dnešnej dobe podceňovať. Skôr naopak. So zvyšujúcou sa koncentráciou zvierat v mestách a na vidieku sú tak vlastne vytvárané vhodné podmienky na udržiavanie rezervoárov medzi chovanými a najmä voľne žijúcimi zvieratami. Aj napriek týmto faktom väčšina chovateľov nepripúšťa možnosť, že práve ich zvieratko môže mať blchy. V očiach chovateľa je to prejav zníženej osobnej hygieny a z toho prameniace predsudky. Je preto vhodné venovať pozornosť dostatočnej prevencii, ktorá je vždy jednoduchšia a menej nákladná ako terapia.
Kliešte
Ide o sezónnu parazitózu s výskytom od jari do jesene, aj keď v posledných rokoch dochádza k sporadickému výskytu kliešťov aj počas miernejších zimných mesiacov. Podobne ako u bĺch, aj u tu si môžeme vplyv na hostiteľa rozdeliť na priamy a nepriamy. Priame pôsobenie sa prejavuje ako lokálne začervenanie a mierny opuch v mieste prisatia kliešťa. K rozvoju dermatitídy nedochádza, pokiaľ ide o mnohopočetnú inváziu na malej ploche kože, napríklad v okolí očí, papule a pod.
Omnoho väčší význam má nepriame pôsobenie. Kliešte sú významným medzihostiteľom mnohých závažných ochorení zvierat a ľudí – vtedy hovoríme o tzv. zoonózach (spoločné ochorenia zvierat a ľudí ako napríklad besnota). Z tých najzávažnejších treba spomenúť lymskú boreliózu. Jej pôvodcom je Borrelia burdorferi, drobná baktéria, ktorá spôsobuje závažné ochorenie psov aj ľudí – boreliózu.Výskyt tohto ochorenia je na našom území stacionárny – cca 10 % populácie kliešťov je infikovaných. U psov je priebeh ochorenia akútny a spravidla smrteľný. Riziko pre človeka vzniká pri neodbornom odstraňovaní kliešťa z kože zvieraťa.
Ďalším závažným ochorením je babezióza. Ide o špecifické ochorenie psov spôsobené jednobunkovým parazitom Babesia canis, ktorý napáda červené krvinky psov. Ak toto ochorenie nie je včas diagnostikované, býva spravidla smrteľné. Výskyt tohto ochorenia bol v našich zemepisných šírkach v minulosti výnimočný. Prenos babezií je totiž viazaný na iný druh kliešťa , ako ten, s ktorým sa bežne stretávame v našich zemepisných šírkach. Avšak klimatickými zmenami v poslednom desaťročí je výskyt týchto kliešťov a s nimi aj babeziózy každoročne zaznamenávaný v južných oblastiach Slovenska.
Z uvedeného vyplýva, že pri kliešťoch je skôr na mieste apelovať na prevenciu ako hovoriť o terapii. Podobne ako pri blchách, na trhu je k dispozícii množstvo prípravkov s akaricídnym účinkom – prisaté kliešte usmrcuje a novšie aj s repelentným účinkom – zabraňuje prisatiu kliešťa. Vzhľadom na nebezpečenstvo prenosu nákaz kliešťami je vhodné vyhľadávať práve preparáty s deklarovanou repelentnou zložkou. Usmrtenie prisatého kliešťa síce napomáha k znižovaniu ich populácie, ale nezabraňuje prenosu ochorení. Jedinou skutočnou ochranou je preto pravidelné celosezónne používanie týchto preparátov. Jedná sa najmä o tzv. spot-on formy liečiv. Väčšina z týchto aplikácií má širokospektrálny účinok aj proti ďalším ektoparazitom - blchám, komárom a všenkám, čo len zvýhodňuje ich použitie. Účinnou a vzhľadom na dĺžku pôsobenia sú pohodlnou alternatívou aj obojky s akaricídnym účinkom. Pri ich použití kladieme dôraz nato, aby bol obojok nasadený intímne na kožu a aby bol nasadený kontinuálne počas celej dĺžky pôsobenia.
Komáre
Výskyt týchto parazitov je sezónny, od neskoršej jari až do skorej jesene a je viazaný na lokality v bezprostrednej blízkosti vodných plôch a tokov. Živia sa krvou a pri jej cicaní narúšajú celistvosť kože. Pri mnohonásobnom „uštipnutí“ v krátkom časom rozmedzí (niekoľko minút) môže dôjsť k senzibilizácii hostiteľského organizmu a vzniku alergickej reakcie. Tá sa prejavuje výrazným opuchom jednak v mieste pôsobenia komárov, ale aj opuchom v okolí očí, ušníc alebo na papuli. Takto vyzerá najvážnejšie priame pôsobenie komárov na zviera.
Omnoho závažnejšie však môžu byť nepriame vplyvy, podobne ako u predošlých dvoch skupín ektoparazitov je to prenos zárodkov rôznych nákazlivých ochorení. Z tých najnebezpečnejších treba spomenúť dirofilariózu – červy krvného riečiska, ktorých dospelé formy sa usádzajú v srdci hostiteľa. Prenos týchto parazitov je viazaný na špecifický druh komára, ktorého výskyt je geograficky viazaný na štáty južnej Európy – Stredomorie. Podobne ako pri babezióze, v dôsledku klimatických zmien aj tu dochádza k posunu severnej hranice výskytu tohto druhu komára. To má za následok fakt, že niekoľko posledných rokov sa stretávame s dirofilariózou aj na našom území. Počet prípadov je z roka na rok vyšší.
Prevencia voči komárom je možná použitím spot-on prípravkov s repelentným, teda odpudivým účinkom. Doba ich pôsobenia je spravidla 2 – 4 týždne. Chrániť sa už teda treba nielen v prípade, že sa chystáte stráviť letnú dovolenku stredomorských oblastiach, ale aj z dôvodu ochrany na našom území.
Záver
Z vyššie uvedených informácii jednoznačne vyplýva, aké dôležité je orientovať sa v problematike parazitárnych ochorení našich domácich miláčikov. Ide totiž o problém, ktorý sa nás doslova bytostne dotýka. Ignorovaním týchto faktov môžeme v konečnom dôsledku ublížiť len sebe a svojmu najbližšiemu okoliu.
V zásade sú tu spomenuté len niektoré – tie najčastejšie ektoparazity. Predstavujú riziko svojim priamym aj nepriamym pôsobením – môžu byť zdrojom nebezpečných chorôb pre zviera aj pre človeka. Tieto riziká však dokážeme minimalizovať, prípadne až eliminovať dôsledným dodržiavaním preventívnych opatrení. Prevencia je totiž vždy jednoduchšia a lacnejšia ako terapia samotného ochorenia. Pri blchách, kliešťoch či komároch je to používanie ochranných preparátov s ohľadom na biológiu jednotlivých parazitov – sezónnosť, lokalita, vývojové štádia a pod. Rovnako treba brať do úvahy podmienky, za akých je daný preparát účinný – spôsob aplikácie, dĺžku účinku. Dodržiavaním aj týchto zásad môžeme prispieť k tomu, že s našim domácim miláčikom budeme zažívať viac radosti ako starostí.
17.08.2008