Asko a Brumík konečne doma
Presne pred rokom bol žiarsky jarmok a nakoľko my, dobrovoľní záchranári nemáme právo si spokojne užívať takéto udalosti a spokojne ísť s deťmi napríklad aj na jarmok a stráviť pekný deň v kruhu rodiny, tak ten rok som riešila malé tekvičky http://www.mackysos.sk/novinky
Budem teraz trocha nostalgická a samoľúba (prepáčte), ale tekvičky ma stáli veľa energie, voľného času, financíí z rodinného rozpočtu, ale aj z OZ na ich liečbu. Pri tejto rodinke som sa veľa naplakala, narúhala a strácala som vieru v čokoľvek dobré.
Malí totiž schytali všetko zlé, čo sa dalo 
. Nik, kto nezažije tie prehry a víťazstvá, nepochopí, ako keď Vami vypiplané mačiatka si nájdu domovy a Vy si myslíte, že už bude dobre. Nie, nebolo...Dalkin http://www.mackysos.sk/novinky
. Nik, kto nezažije tie prehry a víťazstvá, nepochopí, ako keď Vami vypiplané mačiatka si nájdu domovy a Vy si myslíte, že už bude dobre. Nie, nebolo...Dalkin http://www.mackysos.sk/novinkySpomienka patrí aj jemu a najmä jeho úžasnej obetavej majiteľke Baške a jej mame Jarke, ktoré spolu so mnou dúfali, že to dá... boj o svoj krátky život prehral. Plakala som myslím, ako nikdy predým...
Potom prišlo obdobie konečne šťastnejšie a malý Erkis http://www.mackysos.sk/nasli.d
Prišli v období, kedy som mala mačiek neúrekom, no pomocnú ruku podala priateľka MIrka, ktorá sa ich ujala. Mirka už za krátky čas pochopila, prečo som ich tak často spomínala a tak veľmi som ich ľúbila... Tie tekvičky mali a stále majú v sebe niečo magické. Svoju povahu, oddanosť, lásku. Písala a vyjadrovala sa o nich s láskou a humorom tak isto ako ja 
S veľkou vervou sme sa pustili do hľadania ich nového domova a verili sme.
S veľkou vervou sme sa pustili do hľadania ich nového domova a verili sme.Asko http://www.mackysos.sk/d/9170 a Brumík http://www.mackysos.sk/d/9198 majú od mala medzi sebou to bračekovské puto a dúfali sme, že to tak zostane.
Po neustálych kritikách, ktoré sa sypú na naše hlavy, keď sa snažíme hľadať spoločný domov mačkám, alebo domov pri inej mačke... sme už tak nejak začínali rezignovať a pochybovať aj o sebe samých, premýšľať, či možno predsa len by pre ich dobro nemohli ísť do domovov aj osobitne.... čo je pre nich lepšie? Aké sú ich povahy? Zvládnu oddelenie jeden od druhého? Uvedomovali sme si svoje možnosti, aj to, že podmienky nemáme ideálne, že malý priestor, v ktorom sa neustále tlačí viac mačiek nie je domovom....
A vtedy ten zázrak prišiel. (Blbosť, v zázraky neverím, proste empatická pani Silvia z článkov o nich pochopila, čo Asko a Brumík potrebujú a pomohla im). Asko a Brumík totiž na takého človeka ako pani Silvia čakali.
Domov našli neďaleko Lučenca a ja len dodám ĎAKUJEME!... Prepáčte za toľko emócií, ale dnes mi pri písani týchto riadkov znova tečú slzy po tvári... teraz však od radosti a dojatia. A musím úprimne dodať, že som neskutočne vďačná Mirke, že sa o ne starala v dočaske a tak veľmi ich lúbila... Darina
Tu je pár slov od ich novej rodiny:
Veľmi ťažko sa mi píše,lebo tak veľa by som chcela povedať , ale tak takto: Asko a Brumík sa u nás raz-dva zabývali a zapasovali k nám. Asko, rozvážny macko so svojím kľudom a komótnosťou pasuje k páničkovi . A z bojazlivého Brumíka sa vykľul veselý a bláznivý prieskumník, tak ako panička . Je to skvelá dvojka, ktorá našu domácnosť obohatila radosťou a láskou . Zbožňujú láskanie a hladkanie a my zase tie ich medové oči. Pri každej činnosti ma sprevádzajú a robia kontrolu. Sú úžasní spoločníci. Silvia"
15.10.2017
