Pepé a Iggy

Autor: Dáša Škamlová

Ahojte všetci!

toto je príbeh o tom, ako to celé vidím ja, teda Pepé. Narodil som sa ani neviem kde, pravdepodobne nejakej mačičke-pouličke. Ešte šťastie, že ma nejaké dievčatá v bratislavskej Rači doniesli do Zverlandu, kde sa o mnň pekne postarali. Aj najesť mi dali, aj ma odčervili, no paráda.

Potom si jeden pekný novembrový piatok po mňa prišla moja nová rodinka. Bolo mi však trošku smutno samému. Ani spať som im prvé dni nedal, len by som sa hral. Najradšej by som sa s nimi naháňal aj celý deň a hlavne celú noc... Myslím, že už ten prvý víkend si uvedomili, že by bolo fajn zaobstarať mi kamaráta. A to sa nakoniec aj stalo.

V januári mi doniesli akési bielo-čierne čudo, ktoré sa hneď po príchode skrylo za metlu, aj keď ja by som sa s ním bol rád pohral. Tak sme sa všetci tvárili, že nevieme, kde sa skryl, veď nech si čudo zvykne. Druhý deň som zistil, že čudo je tiež kocúr, aj keď má len tri nohy. Volá sa Iggy. Hneď, ako sa rozkukal, sme sa začali hrať a naháňať, a poviem Vám, aj napriek tým trom nohám je taký rýchly ako ja, a pri zápasení aj celkom mocný!

Odvtedy si tu všetci štyria spokojne nažívame, ja sa mám s kým hrať a nebudím už v noci mojich domácich. Aj keď niekedy mi to nedá, hrám (rozumej hryziem, škriabem) sa aj s nimi. Niekedy dokonca nechám Iggymu aj niečo na jedenie (lebo inak všetko jedlo, vrátane toho ľudského, v tomto byte je moje!!!).

A my, Pepého a Iggyho domáci, by sme sa chceli poďakovať dievčatám z Trnavy za záchranu Iggyho a všetkým zo Zverlandu za Pepého a starostlivosť o obidvoch.

Pozdravujú Pepé, Iggy, Dáša a Eric.