Moje mačacie slečny

Autor: Alena Mášiková

Veľmi rada by som sa s Vami podelila o úžasné pocity zo spolužitia s mojimi dvoma adoptovanými nádhernými mačacími slečnami – Babu a Elli.

Z depozitu som si ich vzala, keď mali tri mesiace. Bielotigrovaná Babu bola vtedy ešte Benita, túlivá a maznavá, nie však ku mne, ale k panej domu – až som neverila, že by mohla mať tak rada aj mňa. Tigrovaná Elli, vtedy ešte Holly, si ma vybrala sama, keď som potichu sedela v mačacej škôlke a čakala, ktorému mačiatku sa budem páčiť. Hupla mi na kolená a už sme boli svoje.

Povahovo sú každá iná, avšak nezameniteľná, a vždy jedna inšpiruje tú druhú v tom, čoho má viac. Babu je pre Elli vzorom, aký je život pekný, keď mačku panička mojká, koľko vládze. Hladkanie a škrabkanie ráno, cez deň, večer pri telke, niekoľkokrát za noc. Elli zasa ukazuje Babuľke trojrozmernosť priestoru, keďže od malička je odvážna a smelá lezkyňa a skokanka. Babu by vo svojej spokojnosti preležala na mojich rukách celý život :-). Pravda, ak by sa to striedalo s kvalitným jedlom a hlbokým spánkom.

Môj život sa s nimi zmenil od základu. Ku krajšiemu a lepšiemu. Sú u mňa len 7 mesiacov, ale mám pocit, že k sebe patríme odjakživa. Robím všetko preto, aby boli spokojné. Keďže nemám pre ne možnosť výbehu, byt je plný mačacích inšpirácií. Babu sa vie zabaviť aj sama, Elli sa radšej nechá zabávať. Ale pozor, musím sa jej venovať kvalitne, nie sa ju pokúsiť oblafnúť napríklad navnadením na jednoduchú gumičku :-).

Nevymenila by som ich za nič na svete a veľmi dúfam, že nás čaká ešte veľa spoločných rokov plných mačacej aj ľudskej lásky.
Prikladám zopár fotiek, avšak dievčatá rastú ako z vody, dnes vyzerajú už inak ako pred dvoma mesiacmi. Ale Babu stále pôsobí ladne, pretože je vysoká a mohutnejšia, a drobnejšia Elli má stále ten prekvapený výraz, ako keď som ju videla prvýkrát. Akoby hovorila:"Fíha, čo tu robím? Neviem. Ale užívam si to!" :-).