Domov pre Micku

Autor: Darina Mušinská

Micku som našla 5.februára 2009 na ceste Bratislava – Ivánka, kde ležala zranená po náraze nejakým autom. Nakoľko ešte javila známky života, vzala som ju k veterinárovi až do Bratislavy, pretože jej stav si vyžadoval dobre vybavenú kliniku. Röntgen preukázal, že nemá žiadne zlomeniny, ale, bohužiaľ, ľavá predná nožička bola nehybná následkom narušenia nervov. Hlavičku mala mačička udretú, čo spôsobilo otras mozgu, stav nehybnosti, apatie a problém so zreničkami. Zároveň bola na ľavej strane sánky zlomenina a krvácanie. Mačičke sme dali meno Micka.

Najprv Micke veterinári na jednej súkromnej klinike nedávali veľkú nádej na prežitie, ale zázrakom sa jej stav po 5 dňoch zlepšil. Opuch mozgu ustúpil, zreničky sa rapídne zlepšovali a sánka sa hojila. Po 5 dňoch napojenia na prístroje a infúzie sa Micka rozhodla, že bude žiť a začala papať a piť. Prepustili ju z kliniky, odkiaľ sme si ju vzali domov, do bytu v Bratislave. Chceli sme, aby u nás zosilnela, vyliečila sa a pokiaľ by ju akceptoval náš psík, bullteriér Jack, tak by sme si ju natrvalo nechali. Týmto by som chcela súčasne vyjadriť veľkú vďaku súkromnej veterinárnej klinike, kde sa o mačičku starali, za záchranu Micky.

Mickin stav sa doma rýchlo zlepšoval, ale museli sme byť opatrní a chrániť ju pred psíkom, pretože prejavil známky žiarlivosti a agresivity. Jack je hluchý psík, ktorého sme si osvojili, bol ponúknutý na adopciu a vzali sme si ho s vedomím, že by to malo byť jediné zvieratko v domácnosti, nakoľko sa vedelo o jeho povahe. Napriek tomu sme skúšali skamarátiť ho s Mickou. Doteraz bezúspešne.

Keď sa Micka úplne zotavila, začala sa o Jacka zaujímať, a napriek opatreniam sa mu raz priblížila ku miske s jedlom, na čo Jack zareagoval útokom. Našťastie sa nič vážne nestalo, skončilo sa to len škrabancom. Jacka sme vyhrešili, čo vzal veľmi zle, premiestnili sme mu pelech ku nám do spálne, lebo je to jediná miestnosť s dverami v byte. Jack, aby sa vyhol hrešeniu z našej strany, tak Micku obchádza a schováva sa pred ňou. Nikdy nemôžu byť spolu voľne v byte, musíme dávať pozor na ich pohyb. Je to zložitá situácia .Jack už pomaly ani nechce vyjsť zo spálne, ani jesť. Musíme Micku najprv nakrátko zavrieť, aby sa odvážil vyjsť von. Hoci si Micka u nás zvykla a vyzerá šťastná, obmedzujeme nielen ju, ale aj Jacka. Boli by sme radi, keby sa obe zvieratka cítili viac slobodné. Hlavne Jack to ťažko znáša. Súčasne sa chceme vyhnúť akejkoľvek agresivite zo strany Jacka.

Preto Vás prosíme, aby ste nám pomohli nájsť Micke dobrú a slušnú rodinu, kde bude Micka buď sama ako zvieratko, alebo prípadne s ďalším, ale takým, ktoré bude Micku akceptovať a kde sa bude cítiť bezpečne, bez obmedzovania. Micka je veľmi citlivá a potrebuje veľa pozornosti a lásky.

Čo sa týka Mickinho zdravotného stavu, hlavička a sánka su zahojené, očká sú v poriadku, ušný svrab, ktorý mala keď som ju našla, je vyliečený, ale treba to sledovať, aby sa opäť nevyskytol. Micka je čerstvo zaočkovaná, odčervovaná pravidelne 1 x do mesiaca. Jediný pozostatok nárazu je nehybná nožička, ktorú si Micka drží pokrčenú a nepoužíva ju, lebo si ju necíti. Občas jej slúži na podopieranie sa. Ale inak sa Micka naučila behať a skákať na 3 nohách a ide jej to výborne, sotva si niekto všimne, že má nehybnú štvrtú nohu.

Pôvodne jej ju chceli amputovať, vraj aby Micke nezavadzala pri pohybe, ale súčasný veterinár, ktorý sa o Micku stará, si myslí, že amputácia už nie je nutná. Nožička je teplá, nezranená, nezlomená, nie je dôvod. Amputácia by Micku uvrhla opäť do bolestivého stavu, a to nie je potrebné. Akurát treba dávať pozor, aby si ju Micka náhodou nepoškrabala, lebo ona by to necítila a mohla by sa jej do ranky dostať infekcia. Ale keď bude Micka žiť vnútri, je malá šanca na zranenie. Toto je aj podmienka, ktorú máme na nového majiteľa - Micka musí žiť vo vnútri! Púšťať ju voľne von by bolo veľké riziko, ľahko by podbehla pod auto, a okrem toho by sa mohla stať ľahkou korisťou pri útoku nejakého zvieraťa alebo zlých ľudí. Predsa len, vonku by ten jej handicap mohol byt problémom. Vnútri je to v poriadku. Micka je veľmi pohyblivá, rýchla, skáče, behá, hrá sa s hračkami. Je veľmi prítulná, zvedavá, neničí žiadne predmety ani kvety.

Rada papá mäsko z konzervy, ale pridávame aj granule, ktoré však veľmi neobľubuje. Sú však vhodné na brúsenie zúbkov. Micka nechce piť nijak inak než vodu pridanú do misky z jedlom. Vodu najprv vychlípe a potom sa pusti do jedla. Skúšali sme všeličo, ale iba toto zatiaľ funguje. Micka sa naučila počúvať na svoje nove meno Micka, alebo Mici, Mic... Nevieme komu predtým patrila a ako sa volala. Veterinár odhadol jej vek na max. 1 rok, ak nie aj menej. Nie je sterilizovaná. Má čiernu jemnú srsť a krásne žlto-zelené očká.

U nás by mohla ostať až pokým sa pre ňu nenájde nový domov. Stav nie je u nás ideálny, ale nie je taký akútny, aby musela ísť do „medzi-rodiny“. Načo ju zbytočne stresovať. Ešte to s našimi dvoma zvieratkami, i keď s problémami, potiahneme nejaký čas. Nech ide rovno od nás do nového domova. Zaslúži si lásku, starostlivosť a bezpečie.

Kontakt: Darina, 0917 477 821, darina.musinska@zoznam.sk
Lokalita: Bratislava