Ako Kikuš domov našla

Autor: Darina Kukučková

Pôvodne som chcela len napísať pozdrav od Kikušky, malej černuľky, ktorá si našla nový domov. No bol by hriech nenapísať, ako to všetko začalo.
Keď som v jeden augustový večer pozerala správy a videla príspevok o týraných čuvačoch v Kremnici, bola som (tak ako určite mnoho iných) zhrozená, čo dokáže ľudská bezcitnosť. Pamätám si, že o tom bolo písané aj v tlači, tie fotky mi dlho rezonovali v pamäti. Dokonca fotka jedného z nich visela vo veterinárnej ambulancii u nás v Žiari. Neskôr som sa dozvedela, že tam bola preto, lebo veterinár z tejto ambulancie dával prvú a u jedného psíka aj poslednú pomoc.
No všetko pekne po poriadku:

Kikuš

Tento článok vyšiel v Novom čase:

Čuvačov našli v hroznom stave, psa nakoniec museli utratiť:
Fenka Macka má veľkú chuť žiť:
KREMNICA - Prežili peklo. Dva Slovenské čuvače žili dlhé mesiace na samote v opustenom dome pri Kremnici. Ich majiteľ je zavretý v base a o fenku so psom sa mala starať jeho priateľka, ktorá ich však zanedbala. Keď objavili záchranári oboch psov, boli vo veľmi zlom stave. Psa Bunda museli dokonca utratiť.
Majiteľ dvoch čuvačov si v minulosti kúpil opustený dom v Kremnici, kde si doviedol aj svojich psov. Po čase ho zavreli do basy a o psov sa mala starať jeho družka. Tá sa však nasťahovala priamo do Kremnice, narodilo sa jej dieťa a na čuvačov už čas nemala. "Keď som psíkov zbadala, neverila som vlastným očiam a bolo mi do plaču. Mali vypadanú srsť, rany na tele, boli vychudnutí, slabí, hladní a dehydrovaní. Psík ledva stál na nohách a nebola iná možnosť, iba ho utratiť," povedala Mária Hricová, z Občianskeho združenia Súcit a pomoc Kremnica. "Macka však mala chuť žiť. Videla som jej to na očiach. Preto sme ju nedali usmrtiť. V tom dome však nemôže už zostať. Prosím ľudí, ktorí by si ju chceli adoptovať a vytvoriť pre ňu nový domov, aby sa nám ozvali. Pre Macku je to otázka života a smrti a ona chce žiť. Zaslúži si ešte jednu šancu," dodala Mária Hricová, podľa ktorej je Macka ešte trošku vystrašená, ale veľmi milá a prítulná.

Toľko článok, ktorý som našla na internete. No skutočnosť bola oveľa horšia, nebudem to rozvádzať... Dôležité je, že fenka Macka si domov našla. Najskôr to malo byť dočasné riešenie, pretože pani, ku ktorej Macka šla, smútila za svojim psíkom - vlčiakom, ktorého po 14 rokoch musela dať uspať, už nebola nádej na zlepšenie jeho zdravotného stavu. A nechcela už ďalšieho psíka natrvalo.

No na užialenú a boľavú dušu bola Macka ten pravý liek. Už po týždni pani vedela, že Macka nikam nepôjde. Sučkin zdravotný stav sa zlepšoval zo dňa na deň, Macka prospievala, začala sa tešiť zo života. Ešte teraz však na nej vidieť následky toho ohavného barbarstva, ktoré jej zapríčinil "človek", no Macka má naozaj veľkú chuť žiť. Nevšíma si boľavé miesta na svojom tele, pomalinky sa hoja aj tie na duši, aj keď určite úplne nevymiznú, boli príliš silné, jeden psí život na to nestačí...

A prečo o tom píšem tu na týchto stránkach? Má v tom labky Kikuška, čierna mačička. Svoj nový domov našla v Kremnici, a poskytla jej ho práve pani Dobrotková aj s Mackou!

A ešte raz Kikuš

Kikuška bola mačka u nás v robote, dorástla do veku, kedy sme ju dali sterilizovať. Vonku udreli tie silné mrazy a my sme odkladali deň, kedy ju pustíme späť na dvor. Z Kikušky sa vykľulo maznavé klbko, ktoré dávalo jasne najavo, že ona je predsa gaučová mačka.

Bola aj v ponuke na stránkach, no raz sa mi ozvala pani Alenka z domova z Kremnice, kde má na starosti felinoterapiu. Medzi rečou som spomenula Kikušku a bolo rozhodnuté. Alenka poznala pani a vedela, že túži po čiernej mačičke, keď už má bieleho psa. Tak sme sa vybrali s Kikou obzrieť nový domov...

Moja rozlúčka s Kikuškou

Privítala nás milá pani s velikánskou Mackou, tie jej očiská stále vidím. Z jej pohľadu srší tak veľa lásky, vďačnosti, no vidieť v nich aj prežitú bolesť.
Zvítanie prebehlo fajn, Kikuška sa len prikrčila a vypliešťala okále, Macka sa tvárila, že malú nevidí. No mňa a Soňu si teda užívala, stále nám podávala labku (to sa vraj tak teší, že je stredobodom pozornosti), podávala ju stále dookola. Keď som si sadla na zem, ona sa ku mne natlačila a to doslova, hriala ma, veľmi túži cítiť pri sebe človeka, že ju už nikdy neopustí. S paňou sú super dvojka a ja už teraz viem, že sú už super trojka... Kikuška sa jej dala hneď vyhladkať a priadla jej na kolenách.

Macka

Macka spáva v kuchyni, svoje útočisko má pod stolom, Kikuška na gauči (tam vraj Macka nesmie, lebo by ho zlámala...) a pani pri nich lúšti krížovky. To je ich svet, v ktorom si nažívajú. Pani nás pozvala po týždni na návštevu, ktorá sa nedala odmietnuť, a tak sme videli všetko na vlastné oči, ako tam kraľujú "tri baby"...milá pani Dobrotková, dobrácka Macka a malá gaučaňa Kikuška.

Macka a Kikuš

Ešte sa Kikuška nevozí na Mackinom chrbte, no vychádzajú spolu dobre a mierumilovne, nežiarlia na seba, papať im chutí, malá Kika sa vôbec nebojí, keď Macka štekotom ohlási návštevu.
Vyhladkali sme Macku, Kikušku , rozlúčili sme sa s milou pani Dobrotkovou a s dobrým pocitom sme odišli. Vraj sa máme zasa zastaviť, čo sme s radosťou prisľúbili a ja dám vedieť, ako sa im bude spolu dariť.