Vybrané endoparazitózy psov a mačiek
Obsahom tohoto článku sú potenciálne riziká prenosu endoparazitov zo zvierat na človeka. Je to pomerne obsiahla téma a zužuje sa tu na helmintózy - „červy“ tráviaceho traktu psov a mačiek. Táto problematika nie je ničím nová. Z filozofického pohľadu by sa dalo povedať, že je stará ako ľudstvo samé, respektíve ako spolužitie človeka a psa. Nejde preto o akéhosi „strašiaka“, o niečo nové a nečakané.
V záplave informácií, ktoré má dnešný človek k dispozícii, chcem poukázať tie, ktoré považujem za dôležité jednak pre chovateľov a majiteľov psov a mačiek a rovnako aj pre širokú verejnosť.
Toxokaróza
Jedná sa najčastejšiu helmintózu psov a mačiek. Toto ochorenie je spôsobené oblými červami Toxocara canis - psia škrkavka a Toxocara cati - mačacia škrkavka. Čo je dôležité uvedomiť si pri škrkavkách je fakt, že v prírode existuje takmer 100% kolobeh prenosu týchto parazitov.
Po preniknutí infekčného vajíčka (takého, ktoré je schopné vyvolať infekciu) do tráviaceho traktu hostiteľa, dochádza k vyliahnutiu larvy, ktorá prechádza z čreva cez krvné riečisko do pečene a následne do ďalších orgánov (najmä pľúca, ale aj svaly, oko, mozog). U mladých, infikovaných zvierat (šteňatá, mačatá dochádza k vykašliavaniu a následnému prehltnutiu lariev späť do čreva.
Počas tejto migrácie telom hostiteľa larvy prekonávajú metamorfózy - premeny, ktoré vyvrcholia u tých, ktoré sa vrátili do čreva, premenou na dospelé jedince, schopné produkovať obrovské množstvo vajíčok. Tieto vajíčka sa potom spolu s trusom dostávajú do vonkajšieho prostredia, kde musia bezpodmienečne „stráviť“ niekoľko týždňov (v závislosti od vonkajšieho prostredia), aby „dozreli“ a stali sa tak infekčnými.
U jedincov starších ako jeden rok však k úplnému dokončeniu vývoja dochádza zriedkavo. V takomto prípade ostávajú larvy „uhniezdené“ v rôznych orgánoch v tele hostiteľa (pečeň, svaly) v stave tzv. „hypobiózy“. Doslova „driemu“ a čakajú na svoju príležitosť. Tá prichádza počas gravidity a laktácie. Vtedy sa larvy uvoľňujú a dokážu infikovať plody transplacentárne (len u psov) a cez mlieko matky počas laktácie (u psov aj mačiek). Takýmto spôsobom je zabezpečený veľmi efektívny a takmer dokonalý spôsob prežitia škrkaviek v hostiteľskom kolobehu.
Klinické prejavy sa najčastejšie manifestujú u mladých. Typické je nafúknuté bruško pri celkovej vychudnusti, hnačky a zvracanie. Zvieratá sa pomerne rýchlo dehydratujú, stávajú sa apatické. Nezriedka sú pozorované kŕčové stavy na ktorých má pri silnej invázii výrazný podiel aj škrkavkami produkovaný neurotoxín askaridín. Pri silnej invázii vo vrhoch s nízkou chovateľskou úrovňou nezriedka dochádza k početným úhynom.
Vzhľadom na prebiehajúcu migráciu lariev je častým príznakom chronický kašel a dušnosť. Klient často prichádza zhrozený tým, že šteniatko dokonca vyzvracalo živú škrkavku, pričom sa zväčša jedná práve o vykašlanú larvu. K takémuto nálezu ale môže dôjsť aj u mladých jedincov vo veku 6-8 mesiacov bez akýchkoľvek ďaľších klinických príznakov.
Ako jediný účinný spôsob potláčania výskytu tohto parazita u našich domácich mäsožravcov, je dôsledná prevencia. U sučiek/mačiek je vhodné vykonať preventívne „odčervenie“ pred plánovaným krytím. Jednoznačne treba však opakovane odčervovať šteňatá/mačatá od veku dvoch týždňov po narodení. Toto je potrebné opakovať v dvojtýždňových intervaloch do veku troch mesiacov a následne do veku pol roka raz mesačne.
Počas laktácie je potrebné spolu s mladými odčervovať aj sučku/mačku. U starších, resp. dospelých zvierat sa odporúča pravidelné preventívne odčervenie kvartálne - raz za tri mesiace. Na našom pracovisku odporúčame v súlade s najnovšími svetovými poznatkami a trendami u dospelých zvierat pravidelne 1-2 za rok vykonať kompletné koprologické vyšetrenie (parazitologické vyšetrenie trusu zvieraťa) a v prípade pozitívneho nálezu vajíčok alebo lariev parazitov vykonať dôslednú terapiu s následnou kontrolou.
Ďalším významným krokom v prevencii šírenia tohto ochorenia u zvierat a ľudí je komplexný spoločenský prístup k odpratávaniu zvieracích exkrementov a ich neškodná likvidácia. Toto považujem za významné kritérium posudzovania vyspelosti spoločnosti ako takej a bohužiaľ v tomto máme ešte veľmi veľké rezervy.
Echinokokóza
Ide o závažné ochorenie psov a mačiek prenosné na človeka. Sú to drobné pásomnice Echinoccocus multilocularis a Echinococcus granulosus. Larvy si v rôznych orgánoch (pečeň, mozog) v hostiteľskom organizme vytvárajú cysty často enorných rozmerov (až niekoľko litrov).
Vývojový cyklus týchto parazitov je viazaný na medzihostiteľa, ktorými sú okrem iných najmä prežúvavce - ovce a hovädzí dobytok, ale aj voľne žijúca raticová zver (srnčia, jelenia, divé svine). U tohto ochorenia je preto väčšie riziko tzv. „profesionálnej expozície“ - pastierske a poľovné psy, personál salašov, maštalí, či poľovníci. Ale rovnako môže dôjsť k nakazeniu psíka počas dovolenky v horách na miestach kde sa pasú ovce, alebo na vychádzke v lesoch s výskytom zveri.
Po takýchto potenciálnych expozíciách je vhodné preventívne odčervenie, resp. koprologické vyšetrenie.
Dipilidium caninum
Dipilidie patria medzi menšie pásomnice, ktorých medzihostiteľom sú blchy. Ide opäť o príklad takmer dokonalého kolobehu parazita v prírode. Je preto nevyhnutné po každom preliečení zvieraťa na blchy vykonať aj dôsledné odčervenie. Nemožno však opomenúť ani typický klinický príznak u psov, tzv. „sánkovanie“ - čiže pohybom v sede si šúchajú zadok o zem. Je to spôsobené extrémnym svrbením, ktoré tieto pásomnice svojim pohybom v koncových úsekoch čreva spôsobujú. Pri takýchto príznakoch je viac než vhodné vyhľadať odbornú pomoc veternárneho lekára, aby tento posúdil dôvod takéhoto správania psíka.
Dirofilarióza
Je to skupina parazitov, ktoré sme ešte donedávna zaraďovali do kategórie exotických. Na riziko nakazenia týmito helmintami sme zvykli upozorňovať len v súvislosti s letnými dovolenkami v stredomorí. Avšak od roku 2005 je situácia diametrálne odlišná. Bol zaznamenaný ich výskyt na Slovensku, najmä v povodí Dunaja, Malého Dunaja, Moravy. Na našom pracovisku - spolupracujeme s parazitologickým oddelením ŠVÚ Bratislava pri monitoringu tejto nákazy a za posledné dva mesiace sme zaznamenali dva pozitívne prípady z celkového množstav 10 doteraz vyšetrených psov. Zatiaľ zaznamenávame výskyt iba druhu Dirofilaria repens, pri ktorých dopelé jedince žijú v podkoží napadnutého zvieraťa.
Toxoplazmóza
V tomto prípade nejde o helminta - „červa“, ale o jednobunkového systémového, tj. celotelového parazita Toxoplasma gondi. Spôsobuje závažné ochorenie jednak u svojho jediného definitívneho hostiteľa, u mačiek, ale rovnako aj u človeka. Najmä gravidné ženy, malé deti a imunodeficientní jedinci sú rizikovou skupinou.
Medzi obyvateľstvom sú zaužívané rôzne mýty o prenose tejto infekcie v spojitosti s mačkami. Ide však o nedostatočnú informovanosť a neexistuje naozaj rozumný dôvod mačky lynčovať. Zdrojom infekčných vajíčok sú totiž takmer výlučne mladé mačky, resp. skôr mačatá s akútnymi prejavmi ochorenia - celkové narušenie zdravotného stavu: zápal pľúc, spojiviek, výtok z nosa, hnačky, vysoká teplota spolu s apatiou a prípadne až paréza pri zasiahnutí nervového systému.
Takéto mačatá sú schopné produkovať vo svojej stolici obrovské množstvo infekčných vajíčok len niekoľko dní. Tieto jedince často hynú na dehydratáciu, celkovú slabosť a podchladenie. Ak prežívajú, stávajú sa chronickými prenášačmi tohto ochorenia, avšak bez vylučovania infekčných vajíčok v stolici- čiže nepredstavujú reálne riziko prenosu ochorenia. Ak teda máte doma dospelú mačku a gravidnú ženu súčasne, je takmer nulové riziko infikovania sa takýmto spôsobom, ale ak chcete mať istotu, je vhodné dať vyšetriť trus Vašej mačičky. Stanovenie hladiny protilátok nemá žiadny praktický význam.
V prípade pozitívneho nálezu je na trhu registrovaný preparát s účinnou látkou toltrazuril, s ktorým sa dá eleminovať črevná forma zárodkov u chorého mačaťa. Aj v takomto prípade si však treba uvedomiť dôležitú skutočnosť - vajíčka sa stávajú infekčné až po tom, ako „strávia“ niekoľko dní vo vonkajšom prostredí. Každodenným dôsledným čistením mačacieho záchodíka sa výrazne znižuje riziko prenosu ochorenia (a toto platí aj pre toxokarózu).
Terapeutík používaných pri liečbe a prevencii týchto ochorení je k dnes k dispozícii veľké množstvo. Je však niekoľko zásad, ktoré treba dodržiavať. Pri výbere „vhodného lieku“ je potrebné sa poradiť s veterinárnym lekárom. Keďže ide o parazity tráviaceho traktu, najbežnejším spôsobom odčervenia sú tablety. Pri týchto je veľmi dôležité dodržať predpísanú dávku na hmotnosť zvieraťa. Na trhu sú dnes praktické „ochutené“ tablety, ktorými sa vyhýbame zaužívanému „schovávaniu“ tabliet do rô znych nežiadúcich pokrmov ako sú šunky, salámy a pod. Pre šteňatá je vhodné použitie tekutých suspenzií, čo uľahčuje ich aplikáciu a spoľahlivo zabezpečí požitie celej dávky liečiva.
Pomerne veľkým problémom je podávanie tabliet mačkám. Práve z tohto dôvodu sú na trhu najnovšie preparáty; spot-on formy, slúžiace na komplexnú dehelmintáciu vysoko efektívnym a bezproblémovým spôsobom aplikácie. Rovnaké preparáty sú k dispozícii aj pre psov. Okrem pohodlného spôsobu aplikácie je ich veľkou výhodou fakt, že obsahujú nové účinné látky pôsobiace proti parazitárnym organizmom a riešia tak zároveň aj dlhšiu dobu vystávajúci problém s rezistenciou parazitov na zaužívané farmaká. Sú taktiež vysoko účinné pri „nových“ ochoreniach na našom území - proti Diroliariám.
Na záver musím ešte spomenúť, resp. pripomenúť dôležitosť osobnej hygieny. Dôsledné umytie rúk po každej manipulácii so zvieraťom a pred každým jedlom vôbec. Taktiež apelujem na majiteľov/chovateľov aby boli kooperatívny pri odpratávaní exkrementov ich domácich miláčikov. Chránime tým naše zdravie a zdravie našich „štvornohých rodinných príslušnikov“.
10.08.2008