Mačky, ktoré pomáhajú 2.
MAČKY, KTORÉ POMÁHAJÚ 2 Autor: Alena Görögová
Pokračovanie.
V areáli domova sme mali azylantov – mačky a kocúrov, ktoré prišli od iných majiteľov. Medzi nimi boli aj májové hravé mačiatka, a práve pre dve z nich sme sa rozhodli. Veď do neskorej jesene sa s nimi hrali obyvatelia na dvore. Dali im aj mená - bielosivej meno Božka a strakatej Fatima.
Tak prišli vo februári po veterinárnych vyšetreniach, očkovaní, sterilizácii, odčervení, po založení očkovacieho preukazu do budovy. Začali navštevovať obyvateľov. Hľadali sa navzájom. Pozitívom bolo, že sa nepretrhla niť vo felinoterapii.
Pre jedných je zaujímavá večne hravá a zvedavá Fatima. Každý kút dôverne pozná, no najradšej vysedáva každé ráno na okne u obyvateľov, ktorých si obľúbila. Radi sa s ňou maznajú a ona s nimi, čakajú aj na jej poškrabkanie. Jej prítomnosť ich dokáže rozveseliť, prispieva k vzájomnej komunikácii medzi nimi. Zároveň vyvoláva aj súťaživosť, u koho zotrvá najdlhšie.
Vykonáva návštevnú službu na izbách a keď sa omešká, obyvatelia ju hľadajú. Jednoducho im chýba. Prinášajú jej hračky, s ktorými sa hrá a im sa to veľmi páči. Takto sa pri jej hraní stretnú a vymenia mnohí. Prítomnosť Fatimy nepriamou formou stmeľuje ľudí, ktorí sa predtým spolu nerozprávali, teraz sa vytvárajú nové sociálne vzťahy, ktoré mnohokrát absentovali, čo je veľkým prínosom v zariadení, kde sa stretli rôzne typy ľudí. Je zaujímavé pozorovať obyvateľov pri vzájomnej komunikácii za prítomnosti našej Fatimy.
Iní vyhľadávajú kľudnú Božku, a tiež aj ona ich. Rada sa mazne, nechá sa hladkať, stískať, obtiera sa o nohy, olizuje ruky, vyskočí do lona a veselo pradie. Mnohokrát nahrádza svojou prítomnosťou obyvateľom ich najbližších a oni jej vtedy odovzdávajú svoju neopätovanú lásku hladkaním a prihováraním sa. Aj ona sa rada hrá, ale jej prejavy sú pri hre jemné, veľmi rozvážne. Rada si čistí svoju zamatovú srsť – nedá sa vyrušovať, vtedy ju nikto ani neruší. Keď si zdriemne obyvatelia stíchnu, aby ju nezobudili a niekedy si zdriemnu I oni aj bez požitia medikamentov. Je to veľmi milé, veď naši obyvatelia majú rôzne postihnutia. Stávajú sa tolerantnejší k druhým obyvateľom. Bez upozornenia dokážu tlmiť svoju nadbytočnú energiu, intonáciu hlasu, pohyby, čo si ani neuvedomujú, ale pri Božke tak spontánne konajú. Jej správanie rešpektujú. Naša malá Božka pôsobí antidepresívne.
Keď sú naše mačky spolu, sú rovnako hravé. Majú vybudovanú ohrádku na konci chodby pre svoju hygienu, kŕmenie a spánok. Z ohrádky si obyvatelia mačky berú, alebo ich odtiaľ opatrovníci – zamestnanci odnášajú na izby, alebo do spoločenskej miestnosti. Je zaujímavé, ako sa obyvatelia s nimi rozprávajú, nájdu si k nim cestu aj tí na invalidných vozíkoch. Veľkú radosť z nich majú aj imobilní – ležiaci obyvatelia. Dívajú sa na ich akrobatické a niekedy až kaskadérke kúsky. Prínosom je, že pri mačičkách zabúdajú na svoje bolesti, trápenia, pocity úzkosti, depresiu, absenciu príbuzných, neuvedomujú si, že majú vysoký tlak, že sa im ťažšie dýcha, že majú problémy... Mačky prinášajú našim obyvateľom radosť, smiech, zmysel života a uspokojenie.
Sú aj takí, ktorí sa o ne starajú, cítia sa byť užitoční a potrební, ale aj takí, ktorí chcú prehnanou starostlivosťou o mačičky vyniknúť, a tak na seba upozorniť. Potrpia si na pravidelnú pochvalu od vedenia zariadenia. Češú ich, kŕmia, čistia mačacie WC, nosia vodu, alebo idú s nimi aj na vychádzku na vôdzke. Nadobúdajú mnohokrát už stratenú sebadôveru a sebauplatnenie. Niektorí im dovolia poobede si zdriemnuť aj v ich posteli, spia spolu, Božka pri hlave a Fatima zvyčajne pri nohách. Jedna obyvateľka číta pravidelne knihy o mačkách, aby nemali žiadnu krivdu, pozoruje ich, či im nič nechýba a volá ich „bábikami“. Prínosom je, že sa u obyvateľov znižuje pasivita a zvyšuje aktivita pri využívaní voľného času.
Neposedné mačky sú niekedy aj úradníčky. Nevynechajú kancelárie, páči sa im prístrojová technika, všetko kontrolujú, sú jednoducho všade. Hoci sú zamestnanci v administratíve vyťažení, neodolajú mačičkám a radi sa s nimi pohrajú. Aj na nich pôsobia antistresovo, predchádzajú syndrómu vyhorenia. Po krátkej hre s nimi môžu pokračovať v svojej práci.
Cez krásne letné dni sú výbornými spoločníčkami našich obyvateľov nielen v areáli zariadenia, ale aj na spoločných vychádzkach do okolia. Sú natoľko vynaliezavé, že využijú možnosť odviezť sa s imobilnými obyvateľmi na ich invalidnom vozíku, a tak mať možnosť byť čo v najtesnejšej blízkosti s človekom. Prítomnosť mačiek motivuje obyvateľov pobudnúť čo najviac času na čerstvom vzduchu, hoci sa im mnohokrát nechce. Kvôli mačkám idú von, čo je veľmi motivujúce.
Veríme, že sa v krátkom čase myšlienka zavedenia felinoterapie v nám podobných zariadeniach rozvinie a bude plnohodnotnou terapiou aj na základe relácie Cesty nádeje Slovenskej televízie, časopisu Moja Mačka. Veď mačky sú čistotné, dodržiavajú svoje mačacie hygienické návyky samy, bez kontroly človekom, neustále sa sami umývajú, nie sú finančne náročné. Nahrádzajú mnohé psychofarmaká. Stmeľujú kolektív.
Svoje prvé skúsenosti s felinoterapiou sme už máji 2009 prezentovali aj v Českej republike v Mladej Boleslavi na odbornom seminári zameranom na animoterapiu. Tu sme získali dôležité odborné poznatky a skúsenosti z praxe od pani Dany Hypšovej, predsedníčky NCHK, medzinárodne uznávanej odborníčky pre felinoterapiu. Stali sme sa prvým zariadením sociálnych služieb na Slovensku, ktoré verejne prezentuje felinoterapiu. Zariadením, kde malí chlpatí, štvornohí miláčikovia sú spoločníkmi obyvateľov 24 hodín denne.
Hoci sa felinoterapii venujeme len krátku dobu, vidíme už prvé výsledky v rozvíjaní komunikácie, v medziľudských vzťahoch, v budovaní sebadôvery, sebauplatnenia a sebauvedomenia, v rozvoji pohybových schopností, jemnej motoriky, trénovaniu dlhodobej pamäti, v rozvoji emocionálnych vzťahov. Boli by sme radi, keby sme si mohli vymeniť skúsenosti s inými zariadeniami a pracovníkmi z oblasti felinoterapie, aby tento druh animoterapie rástol, a tak prispieval k zvyšovaniu kvality života všetkým.
26.11.2009